Diferencované a členené vedomie zabraňuje degenerácií buniek a posilňuje imunitnú obranyschopnosť
Článok Heinza Grilla
Pozdrav slnku (pozn.prekl. – známy aj pod názvom modlitba slnku) sa v joge praktizuje väčšinou na začiatku cvičebnej zostavy. Jeho cieľom je rytmické zahriatie tela pomocou dvanástich dynamických pohybov a vyrovnávajúce posilnenie tela pre ďalšie, často intenzívne rozpínavé cvičenia. Menej známe na všeobecnej jogovej scéne sú rozličné možnosti veľmi diferencovaného a rozčleneného napínania, ktoré sú možné vďaka schopnosti vedomia vykonávať pozorovanie vo vzťahu k telu a k jednotlivým úsekom chrbtice, práve prostredníctvom presnej a bezchybne zvolenej aktivity.
Pozdrav slnku sa vykonáva spravidla v rytmickej výstavbe, od počiatočných pomalších cyklov k stále rýchlejšie sa striedajúcim vykonaniam jednotlivých pohybov. Na začiatku trvá dvanásť cvikov asi pol minúty až 45 sekúnd, neskôr ale môže cvičiaci zvýšiť rýchlosť a nasadenie svojej sily zameriavať cielene na určité partie. Dvanásť čiastkových pohybov neraz dokonca v rytmickom plynutí striedania uvoľnenia a napínania možno zacvičiť už počas pätnástich sekúnd.
„Cvičenie vykonávať“ v protiklade ku „formovať cvičenie“
Ako veľmi dôležitá pre aktiváciu imunitného systému prostredníctvom cieleného pohybu a dýchania sa javí prítomnosť špecificky zvoleného vnímania a myšlienkového vedomia. Tieto označenia: „vykonávať pozdrav slnku“ alebo „formovať pozdrav slnku“ môžu v jednoduchom zmysle ozrejmiť významový obsah toho, aký môže byť postoj vedomia vo vzťahu k telu. Cvičiaci chce vykonávať cvičenie, možno aby dosiahol určitý zisk pre stav svojho krvného obehu, alebo pre chrbticu. Potom je súrja namaskára viac fitness cvičením, ktoré sa z hľadiska mentálneho nastavenia nelíši od tréningu, ako ho poznáme v športe.
Vedomie formovania pociťujeme viac pomocou umeleckej aktivity, ktorá naviac vyžaduje sily fantázie, predstavivosť, pozorovanie a kreatívnu intuíciu a v konečnom dôsledku generuje vo výsledku krásu. Vlastné telo možno ďalej rozvíjať prostredníctvom myšlienky, ktorá je základom cvičenia pozdravu slnku a ktorou je tu vykonávanie pohybu zvnútra, zo stredu v tvorivej obmene a tým pretváranie tela vo všetkých jeho častiach.
Diferencovaná aktivácia chrbtice
Súrja namaskára je obzvlášť vhodné cvičenie na zaoberanie sa členením hrudnej chrbtice a tiež zapája do pohybovej hry ďalšie časti tela, ako sú bedrá, alebo plecia.
Rytmicky sa opakujúce, striedavé napínanie, ktoré je pri každom pohybe spojené so širokým dychom, vedie popri zahriatiu aj k lepšiemu nasadeniu sily zo stredu tela, ktoré prúdi centrifugálne, to znamená zvnútra dovonka a napokon vysiela citeľný prúd energie až na perifériu a pokožku.
Sprvu môže cvičiaci dbať na to, aby pri jednotlivých pohyboch zachovával uvoľnenú šiju, tvár a ramenné pletence, aby viedol nohy v striedavej dynamike raz do klesania a inokedy do spevneného stoja a aby v príslušných jednotlivých pohyboch cielene nasadenou silou aktivoval tie úseky chrbtice, ktoré umožňujú viesť pohyb smerodajne do dĺžky a šírky. Určité zóny sú uvoľnené, zatiaľ čo iné sa cielene zaoberajú s výstavbou napätia. Ďalej vzniká v končatinách prirodzené smerovanie a pokračovanie toho zvnútra dovonka motivovaného a neseného pohybu. Cvičiaci preto cielene zachováva vnútorný pomer členenia počas fáz napínania a cyklus za cyklom posúva rozpínanie na lepšiu a novú úroveň. Na začiatku pociťuje telo nerozčlenené a stuhnuté, na záver však vzniká cítenie dynamického stredu, uvoľneného vrchu tela a vykĺzavajúceho pohybu, neseného až do periférie.
Cielené nasadenie sily, ktoré je vykonávané z chrbtice, spravidla v strednej hrudnej oblasti, asi od úrovne desiateho stavca smerom hore k druhému hrudnému stavcu, vedie k rastúcej koncentrácií a oživeniu často tak zabudnutej, akoby mŕtvej strednej zóny. Koľkí ľudia stratili prístup k dynamickému nasadeniu v hrudnej chrbtici? V týchto zónach zažívajú často stuhnutosť a zmenšenie citlivosti. Popri oslabení medzirebrového priestoru a dýchacích svalov sa zmenšuje objem dychu a v dôsledku týchto rigidných pomerov je jednostranne blokovaný obehový systém a tok lymfy.
Tým, že cvičiaci vykonáva diferencovanú aktiváciu z hrudnej chrbtice s rastúcim nasadením sily pre dynamické, centrifugálne vedené napínanie, formuje svoje telo skutočne ako hudobný nástroj a do vypadnutých, stmavnutých zón privádza nové vedomie. Nanovo začleňuje fyzickú tiaž s jasnými vnímajúcimi silami vedomia a týmto spôsobom zvyšuje svoju prirodzenú imunitnú obranyschopnosť. Tvorivé sily, ktoré nanovo začleňujú tie zóny, ktoré kvôli zvýšenému zatvrdzujúcemu napätiu vypadli z prirodzeného pomeru životných síl, môžu byť u daného človeka opäť oživené a môžu otvoriť pramene jasnejšieho cítenia.
Vo všeobecnosti ovplyvňuje dnešný život s jeho mechanistickým svetovým obrazom v rastúcej miere tendencia k zatvrdnutiu tela a ochromeniu duševného života. Je pochopiteľné, že sú imunitné sily človeka zasiahnuté neustálym oslabovaním a mnohé choroby, ako je tvorba nádorov, pomaly vyčkávajú. Ktoré zóny ale napadne nádor? Sú to tie časti tela, ktoré vypadávajú zo živých súvislostí a napokon prepadnú do neorganizovaného a rozmáhajúceho sa falošného životného diania, to znamená do bujnenia. Keď cvičiaci do svojho tela teraz prináša vedomie, formuje a aktivuje hrudnú chrbticu, ako bolo vysvetlené na príklade súrja namaskára, môže podporiť zdravé, jasné vplyvy a na tomto základe pôsobiť proti degenerovaniu. Popri tom môže vedome zažívať radosť z pohyblivosti a postaviť tak malú protiváhu ťažko doliehajúcim depresiám.
Praktické zapojenie členeného a diferencovaného vedomia v pozdrave slnku
Nasledujúce obrázky ukazujú, ako a v ktorých úsekoch možno aktivovať dynamický prvok. Cvičiaci pozoruje zóny, pociťuje pomery a pomaly rozvíja zmysel pre skutočné a diferencované rozdelenie napätia.
Aktívne napínanie v určitých úsekoch chrbtice na krátky čas, predovšetkým smerom nahor, do strednej a hornej hrudnej chrbtice, by sa malo v každom cykle pozdravu slnku postupne stále viac zintenzívňovať.
Pomalšie a rýchlejšie cykly sa môžu vzájomne dopĺňať. Dýchanie by malo byť neustále široké a dostatočne aktívne.
Je priaznivé, keď cvičiaci neudržiava napätie neustále, ale medzi jeho fázami sa na moment oslobodí od akéhokoľvek napínania a zachová pokojné vnímanie, a napokon z tohto pozorovania vykoná nasledujúce aktivovanie.
Posilnenie imunitného systému
Imunitný systém sa posilní vždy, keď sa cvičiaci učí svoje sily vedomia používať s jasnými obsahmi predstáv a tiež keď sa učí používať ich vo vzťahu k nejakej veci ako bolo vysvetlené na príklade súrja namaskára. Tak, ako sú u priemerne trénovaného človeka obvyklé mnohé zóny v tele, ktoré v určitej miere sprevádzajú jeho život akoby neuvedomené a nevyužité, existujú v rovnakej miere mnohé emócie a psychické narušenia, ktoré zaťažujú život tmavým bremenom a preto ich imunitný systém s jeho vnímajúcou, integrujúcou a ochrannou činnosťou viac neuchopí. Proces vedomého formovania v podobe uplatňovania metodického členenia a diferencovania môže umožniť prvé skúsenosti s rozjasnením a preteplením telesných zón a ponad to aktivovať ľudskú psychiku k väčšej a viac udržateľnej sile rozpínavosti.
Je preto dôležité, aby sa dnes jogové cvičenia nevykonávali len ako funkčná gymnastika, ale aby boli vnímané ako nástroj pre rozvoj duševného cítenia, usporiadaného myslenia a napokon cieleného konania.