Pozor sekta – 3. časť

Na jeden zo seminárov bol napríklad raz pozvaný istý rečník. V sobotu večer, prv než odcestoval, mi povedal, že tento seminár bol vraj najlepším, aký kedy viedol. Účastníci prijali všetky jeho slová bez akýchkoľvek námietok. Neskôr pri spätnom pohľade na tento seminár sa však ku mne dostalo viacero sťažností, pretože účastníci nemohli súhlasiť s vysvetleniami o ekonomickom systéme ani so spôsobom, akým s nimi rečník nadväzoval kontakt. Takmer všetci sa sťažovali na nedostatočnú mieru vnímania, ktoré im ako poslucháčom rečník venoval. Účastníci sa však z určitého strachu vyhýbali konfrontácii s rečníkom, predstierali zdanlivú sympatiu, hoci s ním vnútorne nesúhlasili. Verbálna a neverbálna komunikácia na seminári sa vyznačovala výraznou asymetriou. Účastníci zaznamenali aj nesprávne citovanie pasáže z evanjelia, pretože väčšina poslucháčov mala teologické a filozofické vzdelanie. Napriek tomu sa vyhýbali akejkoľvek kritike, diskusii, korekcii, tematickej debate a vybrali si cestu pokojného ticha a pohodlného, ​​viac-menej nezaujatého počúvania.

Aké účinky sa rozvinú v takejto tichosti, keď sa účastníci nezapoja do živého priameho tematického utvárania dialógu s rečníkmi, ale radšej pohodlne zamlčia svoje vlastné vedomosti a priam sa vyhýbajú konfrontácii v zmysle hľadania pravdy? Ľudské astrálne telo, ktoré sa veľmi variabilne prejavuje v bytostnej podstate pocitov a v konečnom dôsledku má svoj najhlbší základ v celkovom základe vôle, potrebuje pozitívny boj založený na obsahu. Boj za pravdu potrebuje ľudské vedomie a ak sa dostane na solídnu tematickú úroveň, medziľudské stretnutia sa stávajú harmonickejšie. Astrálne telo so svojimi duševnými rozmermi môže svoju vrodenú tendenciu k rozvoju naplniť len vtedy, ak sa vedomie spolu s ostatnými ľuďmi zaoberá témou a hýbe ju smerom k rozvíjaniu pravdy. Ľudská bytosť v myslení, cítení a vôli, teda v silách obsiahnutých v astrálnom tele, túži celou svojou silou hľadať hlboké pravdy prostredníctvom spoločného bádania.

Tento prístup si vyžaduje obsahové zaoberanie sa s myšlienkami, predstavami, javmi a možnosťami. Ak sa tieto príležitosti premeškajú, účastníci často upadajú do najrôznejších antagonistických, polarizujúcich osobných bojov a rozvíjajú márnivé, nevhodné spirituálne väzby. Zaoberanie sa nimi a ich prípadné rozporovanie môže viesť k skutočnému posilneniu ideálov, do svarádžja, ríše svojho ja, ktorá predstavuje prvé podmanenie si všetkých polarít, a ďalej k sájudžja mukti, k slobode, ktorá prispieva k odstráneniu nižších, márnivých vlastností a predstavuje univerzálne platné seba-posilnenie. Svapna, snový stav svojho ja, ktorý ešte stále predstavuje relatívne nízku úroveň spirituality a často zahŕňa sektárske tendencie, ustupuje úplnému zrelému vedomiu, džňána, v zmysle dosiahnutého poznania a vedie k väčšej produktivite celkového kozmického a svetského pohľadu. Pri skutočnom snažení sektárstvo nie je možné a pokiaľ na začiatku existujú sektárske tendencie, musia byť v priebehu rozvoja prekonané prostredníctvom disciplíny, múdrosti a tapasu, teda prostredníctvom horlivého, vhodne formovaného hľadania pravdy. Pasívna forma, ktorá predstavuje akýsi druh ľahostajnosti voči pravdivým alebo nepravdivým tvrdeniam a ktorá sa neodváži zaujať aktívny postoj, by sa v najširšom zmysle dala označiť ako takzvaná a-bhakti, ne-venovanie sa, teda ako nedostatok vôľového pohybu smerom k pravde. Účastníci sa potom subjektívne a skupinovo spájajú so svojím doposiaľ získaným učením a vyhýbajú sa napätiu spojenému s rozpormi. Osvojujú si unáhlené názory a vytvárajú si krásny svet v ich vlastnom žargóne. Chýba skutočné odhodlanie, bhakti, ktoré je jadrom každého duchovného úsilia a základom každého najvnútornejšieho hnutia vôle pri stúpaní k vyšším cieľom. V indickom duchovnom živote sa bhakti, exotericky vyjadrené, zvyčajne zameriava na učiteľa a malo by sa bežne vzťahovať na všetky veľké osobnosti, akými sú Rudolf Steiner, Michelangelo, veľkí umelci, hudobníci, Goethe, Gándhí a mnohí ďalší. Išta-devatá, úctivá oddanosť duchovne autentickej osobe, je základným prvkom jógy a keď existuje v zmysle hľadania pravdy, prináša univerzálnu otvorenosť a uctievaná nie je len daná osoba, ale všetko krásne, vznešené, pravdivé a žiadúce. Bhakti signalizuje smer pohybu od vlastnej individuality nahor k vyšším osobnostiam, ale vyhýba sa podriadenosti a sektárskym osobným túžbam. Márnivé, samoľúbe postoje s nedostatkom záujmu o spoločenský život sú bežnými prejavmi, ktoré podporujú kultové tendencie, preceňujú malichernosť v osobnom živote, nárokujú si učenie spirituality na sebecké účely a prejavujú strach zo skutočnej seba-prezentácie existujúcich právd. Sú prejavom toho, čo je známe ako a-bhakti. Najväčším prejavom a-bhakti je však to, keď človek z ignorancie znevažuje iné formy a dokonca sa vysmieva veľkým osobnostiam, akými sú indickí učitelia, ktorí dosiahli veľké úspechy.

Skutočná a živá spiritualita bude vždy vystavená útokom. Hovorím to tak, ako to je, bez lichôtok, bez toho, aby som chcel narcisticky zdôrazňovať moju osobu. V antropozofii môžu tieto moje slová o mne samom naozaj narážať na silné odpory, ale kvôli objasneniu sa cítim povinný dostatočne charakterizovať moje vlastné pôsobenie a urobiť to bez toho, aby som sa osobne prezentoval ako dôležitý. Napríklad, na stretnutí s rôznymi pozvanými hosťami došlo k akejsi kolízii medzi takzvanými sat a a-sat. Čo znamenajú tieto slová? Sat znamená niečo ako bytie a a-sat znamená nebytie. Jednoduché sanskrtské slová sa dajú preložiť aj ako obsah a ne-obsah.

Obvinenia zo sekty väčšinou vznikajú vtedy, keď sa rozhorí bojisko medzi bytím a nebytím, a to sa zvyčajne deje, keď sa dosiahne prahová úroveň vývoja. Ale nepriateľ je vo vnútri, nie vonku, a preto je obvinenie zo sektárstva len zúfalým prostriedkom kompenzácie vnútorného života, ktorý sa už dávno stal nedostatočným kvôli projekciám.

Indické svedectvo o sebe v protiklade ku západnej filozofii

Keďže mnohí študenti o mne verejne buď hovoria s nadšením, alebo naopak, moje meno pred ostatnými zatajujú mlčaním, som nútený sám hovoriť o sebe a opísať sféru svojej pôsobnosti. Najmä zo strany antropozofie, v ktorej duch bhakti zatiaľ nenadobudol nijaký význam, sa musia proti mojej pôsobnosti zo samého seba a takzvaným silám siddhi, charizmám, ktoré sú mi vlastné, silne vyhraňovať. Podľa môjho názoru pokorné mlčanie vôbec nepomáha ďalšiemu napredovaniu. Študent, ktorý hľadá inšpirácie v duchovnej škole, musí mať určitú predstavu o tom, ako sa prostredníctvom človeka a predovšetkým prostredníctvom učiteľa, ktorého vyhľadáva, prejavujú duchovné sily. Duch bhakti v antropozofii chýba a tento nedostatok je hlavnou nevýhodou pre pokračovanie existencie spirituality v budúcnosti. V antropozofii by v duchu museli uctievať Rudolfa Steinera za jeho dielo, bezvýhradne a bez strachu, s empatiou k jeho slovám aj osobe, a museli by si osvojiť blízky vzťah k jeho duši. Bez bhakti antropozofiu nemožno pochopiť. Zostáva intelektuálnou, stráca sa v márnosti, alebo ako nedávno, v emóciách a nikdy nedosiahne skutočné hĺbky, ktoré darujú poznanie, džňána.

Moja osoba pri stretnutiach od určitého okamihu, zvyčajne nie hneď na začiatku, ale až neskôr, otvára akúsi formu iniciácie, a toto musím jasne vyjadriť, bez preháňania a dokonca aj bez falošnej skromnosti v záujme zodpovednosti.^{2) 2)}Autor si jasne uvedomuje, že tieto výroky by sa dali považovať za narcistické. Narcizmus znamená sebalásku a osobné, falošné seba-vyvyšovanie. Tu je však opísaná iniciácia, ktorá sa vždy prejavuje prostredníctvom osoby. Rudolf Steiner bol iniciovaný a svojimi slovami vyjadroval žiarivé formy múdrosti. Bol svetlom samotnej múdrosti. V jóge sa rozlišuje medzi metódami, ktoré niekto používa, a silami ja, ktoré priamo pôsobia prostredníctvom jeho osoby. Mnohí indickí učitelia opisujú tieto súvislosti, rozlišujú vonkajšie a vnútorné, a tak vedú študenta k jasnému pohľadu na iniciáciu. Osoba a jej sféra pôsobnosti dnes musia byť charakterizované. Každá iniciácia dnes začína osobou a jej sférou pôsobnosti, nie metodickým uplatňovaním cvičení, mantier alebo ezoterických techník. Preto je naliehavo potrebný vhodný opis sféry pôsobnosti vychádzajúcej z osoby, pretože práve to umožňuje druhej osobe slobodne sa rozhodnúť. Márne, osobné preceňovanie vlastných schopností je v tejto oblasti nedbalé a nemá miesto v odborne pracujúcej duchovnej škole. Ak napríklad ľudia vznesú obvinenie, že boli neúmyselne prevedení cez prah, nie je to nič iné, ako to, že oni, sediac oproti mne si už nedokážu udržať vlastnú ilúziu života, a preto nevyhnutne dosiahnu hranicu svojho osobného, ​​doposiaľ vybudovaného svetonázorového chápania. Nebol som to ja, kto ich priviedol k prahu, ako ma mnohí obviňujú, ale oni mi išli v ústrety, hľadajúc rozvoj, v nádeji, že dosiahnu ďalšiu dimenziu a získajú nové príležitosti. Ak neakceptujú túto dimenziu, ale zostávajú uväznení vlastnými nárokmi na seba a pravdu, musia odmietnuť tradičnú dimenziu a vnímaný potenciál sat. Väčšina agitácie sa neodohráva na objektívnej úrovni filozofie, ale je namierená priamo, agitujúco, proti mne ako osobe.

Čím väčšie sú však formy bhakti, ktoré prinášajú posilnenie vôle pre pravdy, a to v každej spiritualite, tým úspešnejšie a autentickejšie vyžarujú cez ľudí do vonkajšieho sveta. Pri konfliktoch je oveľa vhodnejšia sebareflexia než projekcia na iných alebo dokonca na učiteľa. Slnečná oáza je napríklad miestom, kde môžete vidieť, ako spiritualita ekologicky ovplyvňuje celé prostredie, ako vznikajú éterické sily, ktoré vytvárajú regenerujúcu atmosféru. Dovolím si povedať: všade tam, kde som a kde pôsobím, otvárajú sa nové možnosti a všade kde pracujem, vždy vznikajú budujúce sily. Poznám svoju prácu a viem ju prezentovať bez manipulácie a s jasnými gestami. Ásana je umelecký vyjadrovací prostriedok, slová sú vyjadrením obsahu. Nie tma, ale svetlo vyžaruje z mojej osoby, a je viditeľné aj pri pozorovaniach, napríklad pri pozorovaní cvičenia. Ak však naopak účastníci spirituálneho hnutia popierajú hodnoty, ktoré získali na vzdelávacích podujatiach, popierajú svojho milovaného učiteľa a dobrý, hlboký vzťah, ktorý k nemu prechovávajú, a kráčajú cestou strachu, ako sa to neraz stalo, povzbudzujú tým útoky ľudí, ktorí radi šíria iracionálne projekcie, a nakoniec podľahnú urážkam, oslabia svoje ja a svoj základný sebapocit a stratia sa v zbytočných vonkajších polarizáciách.

Nezriedka je skutočne pravdou, že projekcie, obvinenia zo sekty a urážky nepochádzajú od ľudí, ktorí v živote vytvorili nejaké dielo a školia svoj charakter. Takmer vždy vychádzajú z narcisticky prehnaných nárokov na seba samých a často sa objavujú, keď ľudia dosiahnu koncový bod svojho vývoja. Tak ako krajina rada vedie vojnu proti iným, ak je sama ekonomicky a sociálne na hranici svojich možností, niektorí ľudia vznášajú nevhodné obvinenia, falošne sa vydávajú za obete a za svoje zlyhania obviňujú iných. Projekcia však odhaľuje slabosť vo vnímaní a myslení, v obsahovom vedomí a v takzvanom ja.

Pre dobrú disciplínu, ktorá sa v jóge nazýva tapas, čo tiež znamená „oheň“, odporúčam starostlivé štúdium spisov, svádhjája.^{3) 3)}Svádhjája doslova znamená štúdium písomností. Vedome trénuje vôľu pre hľadanie poznania vnútornej pravdy, ktorá spočíva v písomnostiach. Je to kognitívna práca a vyžaduje si sústredenie a vytrvalosť. Používanie písomností na posilnenie vlastného názoru je a-svádhjája a považuje sa za zneužitie náboženského duchovného bohatstva. Zneužívanie pasáží z evanjelií a mnohých iných písomností vo svojej podstate vedie do problematiky nárokov, ktoré sú presadzované násilím a musí sa nevyhnutne prejaviť v inkvizíciách, znevažovaní tretích strán a v konečnom dôsledku v snahách o nadvládu náboženských postojov. Jedná sa o objektívne venovanie sa písomnostiam s tematickým vzťahom k obsahom duchovnej školy. Opakom tejto disciplíny by bola a-svádhjája, čo je materialistické zaobchádzanie s duchovnými listinami. Ak chcete používať citáty z evanjelia na ospravedlnenie seba samého alebo dokonca ich premietať na iných, je to vážnym porušením pravidiel duchovného školenia, ktoré nevyhnutne vedie k fundamentalistickému pripútaniu a materialistickému výkladu. Prvými krokmi v duchovnom školení je praktizovanie konštruktívnej kritiky, zdravej sebareflexie ako školenia mysle a osvojenie si ušľachtilého postoja nesúdiť ostatných. Keď tu vo všeobecnosti píšem o zneužívaní a nesprávnom používaní, ktoré vždy spočívajú v obvineniach zo sektárstva a inkvizítorskom správaní, nesúdim jednotlivcov ani ich neobviňujem, ale skôr poukazujem na tematické porovnania a ako spirituálny učiteľ napĺňam svoj zmysel pre zodpovednosť. Ak existujú ľudia, ktorí vďaka mne dosiahli určitú hranicu, nie je to ani náhoda, ani rituál, ani osobné narušenie ich súkromia, nie je to mágia a už vôbec nie psychologický trik, ale je to biografická skutočnosť svedčiaca o tom, že táto individuálna osoba vyhľadáva udalosti, ktoré by chcela spracovať pre svoj ďalší vývojový stupeň. Obviňovať učiteľa, zavrhnúť ho ako sektu, a robiť to len preto, že on osobne má spomínané schopnosti obsahového nahliadania do duchovného sveta, nikdy nemôže viesť k lepšiemu seba-základu a identite. Iniciácia, ktorú niekto raz zažil prostredníctvom zažitia vlastnej hranice pri stretnutí so mnou, sa už nedá vrátiť späť. Túto situáciu nezmení ani sťažovanie sa, ani kňučanie, ani vyhlasovanie sa za obeť, ani zavrhovanie a obviňovanie druhých.

Pre antropozofiu sa preto opakovane budú objavovať javy, ktoré je ťažké pochopiť, pretože nielen jeden človek, ale viacero ľudí dosiahne akýsi prah. Zvnútra sa otvára kuruksetra, bojisko, a keď sa prenesie na vonkajšiu rovinu, spôsobuje nekonečný zmätok s polarizáciami, redukciami a stratami. Rudolf Steiner hovorí o takzvanom strážcovi prahu a Bhagavadgíta ho nazýva bojiskom, kuruksetra, v ktorom sa vnútorný život hrdinu Ardžunu hromadí v nadpriemernej miere a spôsobuje značné chyby vo vnímaní a hodnotení.

Avšak na mojich vzdelávacích podujatiach, ako aj na iných, musí byť vždy korigovaná akákoľvek pasívna spirituálna oddanosť, skrývanie sa za hľadanie pravdy, sebecké privlastňovanie si spirituálneho učenia, pretože tieto okolnosti sú základom pre ďalšiu a väčšiu polarizáciu.