Zverejnené dňa 1. júla 2021
Pre imunitný systém sú požiadavky potrebné
Dnes v časoch korony sa stáva problematickým to, že väčšina ľudí pre strach z nákazy redukuje medziľudské kontakty, uzatvára sa a tak sa ani nevystavuje prirodzenej výmene. Je dobre známe, že učitelia, ktorí pracujú v škole a majú častý kontakt s deťmi a ich dookola putujúcimi prechladnutiami a infekciami, neochorejú len tak ľahko. Taktiež homeopatia a mnohé ďalšie odvetvia prírodnej liečby poznajú rozdiel medzi chronickými ochoreniami s degeneratívnym priebehom a akútnymi zápalovými reakciami. Akútny zápal, predovšetkým ak prebieha na periférií, či už na koži alebo v nosohltane, môže často ovplyvniť ťažkú, zdĺhavú chronickú chorobu a nasmerovať ju k vyliečeniu. Čím bližšie k periférií sa prejaví reumatické ochorenie, o to menej závažne ho patológ posudzuje. Ochorenie veľkých kĺbov je väčšinou v tele zakorenené veľmi hlboko a poukazuje na slabé zasahovanie imunitného systému.
Mnohí ľudia v snahe ochrániť sa pred akútnymi zápalmi a vyhnúť sa im pomocou veľmi pochybného očkovania, netrénujú dostatočne svoj imunitný systém a teda opakovane odvádzajú tie procesy, ktoré by sa mali odohrávať na periférií, hlbšie do organického vnútra. Očkovanie proti korone má veľmi pochybný charakter už preto, že provokuje tvorbu protilátok krvnou cestou, a tá rozhodne nemôže zdarne účinkovať na slizniciach v zmysle prvej prirodzenej imunitnej reakcie. Očkovanie proti ochoreniam dýchacích ciest preto nie je odporúčania hodné. Stav slizníc a ich prvá sekrečná protilátková obrana by mala byť podporená kontaktovaním sa. Prirodzený vývoj imunitnej kompetencie prostredníctvom konfrontovania sa s baktériami a vírusmi iných by sa podnietil celkom obvyklým spôsobom.
Konfrontácia s negatívnym
Jednotlivec môže svoj imunitný systém ďalej trénovať aj v zmysle vzrastajúcich, stupňujúcich sa procesov vnímania. Jeden z najvynikajúcejších príkladov v dejinách ukázal lekár Pettenkofer v Mníchove, keď pred svojimi študentami vypil za pohár rozbujnených baktérií cholery, ktoré mal k dispozícií od Roberta Kocha. Postavil sa voči zárodkom rozhodným a silným vedomím a infekcia ho vôbec nezasiahla.1)Biografia Maxa Josefa von Pettenkofer je dostupná na: https://www.deutsche-biographie.de/sfz74498.html Stret s baktériami a vírusmi prebieha na telesnej úrovni. Napriek tomu je človeku dostupná možnosť, vybudovať si také vedomie, ktoré sa účinne vzpriami proti infekcii a imunizuje voči možnému nebezpečenstvu.
Človek, ktorý by sa chcel dostatočne trénovať vo svojej imunokompetencii, by sa však mal v miere, aká je pre neho únosná, neustále konfrontovať s negatívnymi javmi, s traumami, záťažami alebo všeobecne s takzvaným zlom. Duchovné hľadisko vidí v chorobe nie patogénny zárodok, ale pôvodnú silu, ktorá privádza tento patogénny zárodok k životu a účinku. Nie vírus, ktorý zasiahne na telesnej úrovni, ale všetky tie sily, ako sú napríklad sugescie materialistickej doby, náboženské slepé chodníčky, medziľudské projektívne agresie, vzájomné urážky, chamtivosťou preniknuté pomery v súžití, účinkujú svojou nemorálnosťou podporne pre choroby, podnecujú vírusy a nepriaznivé baktérie a napokon je človek celkom zamestnaný obranou pred mikroorganizmami. Ak by bol svet morálne nenarušený, ak by neexistovali žiadne presahujúce mocenské pomery vo vzťahoch a v hospodárskom kontexte, ak by boli denne na programe vývojové otázky bez ovplyvňovania, tak by každý občan čelil prirodzeným, zmysluplným výzvam a nemusel by sa zaoberať osudovou hrou s rúškami a zákazom kontaktu. Prostredníctvom týchto stálych vývojových požiadaviek s prirodzeným a radostným charakterom by individuálne získaval priaznivý imunitný stav.
Príčiny falošných obranných reakcií
Otázka stojí, prečo si ľudstvo samé kradne mier, prirodzené zdravie a privádza sa samo do nátlakov falošného pocitu ochrany s veľkou mierou izolácie? Nie je potrebné obzvlášť vysvetľovať skutočnosť, že práve absencia vzťahov a izolácia, ktorej sú ľudia vystavení, spôsobujú oveľa horšie ochorenia. Jednou z príčin falošne adaptovaného pocitu ochrany a uzatvorenia je dnešné zlyhávanie v zmysle takzvanej pratvorivej sily. Táto sila súvisí s pôvodnou nervovou substanciou alebo nervovou silou človeka. Je v istej miere základnou silou nervového systému pre zmysluplné a usporiadané, chápajúce stretávanie sa so životom a blížnymi. Je nosnou silou, základom, istým druhom stability. Pratvorivú silu možno označiť aj ako najvnútornejšiu silu vzpriamenia k morálke. Čo chápeme pod pojmom morálka? Je to sila ku konaniu vernému pravde, ktoré nesmie byť merané podľa čisto subjektívnych kritérií, ale vychádza z objektívnych potrieb. Vysoko morálne môže konať napríklad ten, kto najnaliehavejšiu a najpotrebnejšiu povinnosť dokáže postaviť vyššie ako svoju egoistickú výhodu a dokonca ako svoje zdravie. Je to tiež konanie v úcte a dôstojnosti voči blížnym, ako aj k sebe a svojmu etickému životnému postoju.
Druhá príčina pre falošne adaptované imunitné reakcie spočíva vo vzrastajúcom strachu pred neznámym, pred takzvaným duchovnom alebo všeobecne vyjadrené pred nastávaním nezávislého, vyššieho, celkového ja človeka. Výskum a vývoj umelej inteligencie sa odvoláva na logické, avšak veľmi materiálne rozvíjané postupy myslenia, ktoré sú napokon strojovo ďalej rozvíjané a reprodukované v mnohorakej forme. Z doposiaľ známeho vzniká nový, ale v zmysle génov predsa identický potomok. Všetko nové sa v tomto zmysle neindividualizuje skutočne, ale sa len reprodukuje novými variáciami a vonkajšími formami. Jadro ostáva vždy rovnakým. Otázka vývoja, ktorá je pre zdravý tréning imunitného systému taká dôležitá, je eliminovaná umelou inteligenciou.
Ako povedal Goethe:
A kým to nemáš,
Z básne „Blažená túžba“ (1817) Johann Wolfgang von Goethe
toto: zomri a nastaň!
Si len smutný hosť
na tmavej zemi.
Duchovné aspekty
Strach pred neznámym posmrtným životom ženie človeka v istej miere stále viac k manifestácii umelej inteligencie. Ak by mali ľudia dnes ešte určité povedomie o udalostiach, ktoré duša zažíva po smrti, v kozmickej, od tela slobodnej existencii, nemohli by nasledovať materialistickú horlivosť v zavádzaní umelej inteligencie. V zmysle rozvoja musia každý deň do určitej miery ustúpiť mnohé známe emócie a z minulosti privedené návyky, aby mohlo nastúpiť rozjasnenie v duši ako určitý spôsob nového začiatku alebo rozšírenia vedomia. Keď sa človek stretáva s vonkajším svetom alebo blízkymi, nemá reprodukovať niečo známe, staré, ale má sa otvoriť zmyslu existencie iného človeka a spojiť sa nanovo pomocou schopnosti empatie s vlastnou dušou.2)Empatia je považovaná za schopnosť zažívať iného človeka v jeho bytosti a súcítiť s jeho pocitmi. Často sa ako empatia označuje aj súcit a sústrasť. Definícia vo vedeckých odvetviach nie je jednotná. Empatia však nesmie byť nesprávne chápaná len ako emocionálna rezonancia, pretože ľudia sa navzájom dokážu intenzívne emocionálne rozkolísať aj bez empatie. Hlboké prežívanie iného v jeho duševnom bytí je kresťanský ideál, ktorý ide ruka v ruke so subtílnym zanechaním vlastných razení a závislostí. Človek sa musí stať sám od seba slobodnejším, aby naozaj zažil druhého človeka. Slovo empatia sa vzťahuje na grécke slovo empátheia, zložené s predpony em (v) a základu páthos (bôľ, vášeň, cítenie). Je príbuzné so slovom sympatia, tvoreného z predpony sym (s) a základu páthos. Pôvodný význam empatie by preto neznamenal iba súcit, ale hlboké vcítenie sa do druhého človeka. Rozvoj preto vždy predpokladá určité odumretie starých, známych a viac nepotrebných pocitov, aby v človeku povstali nové väčšie horizonty.
Svoj imunitný systém trénuje najlepšie ten, kto v tomto zmysle trénuje svoje vedomie, kto sám seba prekonáva v pravom momente v malicherných nutkaniach a učí sa pravde verným spôsobom prenikať do najbližšieho vyššieho významového obsahu. Človek vtedy neodmieta ducha a ozajstnú individualizáciu, ale zakladá sa intenzívnejšie prostredníctvom väčšieho celku alebo všeobecne prostredníctvom univerzálnej platnosti vo svojom vlastnom centre. Chemický éter v jeho imunitnom systéme3)Ako chemický éter je označovaný tretí z takzvaných štyroch druhov éteru, ktoré sa zjednocujú v ľudskom éterickom tele. Existujú celkovo štyri podoby éteru: ohnivý éter, svetelný éter, chemický éter a napokon životný éter. Všeobecne sú formy éteru neviditeľné a nemajú sa zamieňať za rádiové vlny alebo opojné substancie. Sú to oveľa viac jemnohmotné účinky síl, ktoré pôsobia v ľudskom tele a tiež v prírode. Všeobecne by sa mohlo povedať, že nie sú fyzickým, ale energetickým telom. Relatívne blízko príbuzný je chemický éter napríklad s pojmom samana vayu. Podľa jogovej náuky existujú rôzne sily prány, ktoré sú tiež jemnejšie ako fyzické telo. Celkom zásadne možno povedať, že energia, ktorá pracuje v imunitnom systéme, vychádza z jemnohmotnej koordinačnej sily chemického éteru a teda určuje pomery vo fyzickom tele. Pozri Ernst Marti, Štyri étery, Vydavateľstvo Zbinden. môže rozvinúť mimoriadnu schopnosť koordinácie, keďže je svetelne stimulovaný prostredníctvom procesov vedomia. Človek nachádza svoj stred.4)Tento stred nie je typickým „vlastným postojom“, ktorý sa zakladá vo vlastnom názore a dištancuje sa od ostatných názorov, ale je to duchovné centrum v osobnosti, ktoré je schopné vytrvalo nasledovať ciele a ideály a vnášať ich do sociálneho života. Len ozaj málo ľudí však dnes pozná svoj stred, keďže sa uzatvárajú voči všetkým duchovným rozvojovým procesom a v bojazlivej obrane sa fixujú na telo a svoju materiálnu existenciu. Týmto spôsobom strácajú nielen kreatívne možnosti pre život, ale podstatne sa oslabuje aj ich zdravotný stav.
Prepólovanie imunity nedostatočnými ideálmi
Imunitný systém sa dnes preto ladí negatívnym spôsobom a dokonca úplne sa prepóluje, keď jednotlivec svojím vedomím odmieta nadradené a vyššie múdrosti, reaguje na ne dokonca so strachom a imunitnými reakciami, no na druhej strane nasleduje úzkosti a závislosti. Vytvára pocit integrity, ktorý spočíva na fixáciách na tele a na závislostiach vo vzťahu k telu a dôsledkom sú napokon tie najnevhodnejšie imunitné reakcie. Človek dnes svoj imunitný systém trénuje vskutku nesprávnym spôsobom, kedy považuje všetky psychické a fyzické závislosti za to najhodnotnejšie vlastné dobro a odmieta všetko, čo by závislosti a absurdné emócie spochybnilo.
Z duchovného pohľadu možno dnes vidieť vývoj v tom, že sa imunitný systém póluje a trénuje naopak. Utrpenie však žije ďalej nielen na fyzickej úrovni, ale vrýva sa až do takzvaných vyšších svetov, ako vyjadril Rudolf Steiner, až do duševno-posmrtnej skutočnosti, do ktorej duša vstupuje po smrti. Čo sa udeje v týchto vyšších svetoch potom, keď už pre dušu viac nie je k dispozícií telo ako kompenzácia? Človek, ktorý sa ľahkovážne dnes podieľa na týchto okolnostiach, sa možno do tohto utrpenia dostane nevedome, ale aj tak opomína tie najdôležitejšie vývojové výzvy a vstupuje do posmrtného sveta duší bez prostriedkov a bez duševného tepla. Neostáva v nich však len chudobný, izolovaný a bez substancie, ale je pobádaný tam pôsobiacimi, takzvanými silami deva,5)Sanskritské slovo deva označuje duchovné bytosti, ktoré možno označiť tiež ako anjelské bytosti. duchovnými vedúcimi ľudstva, sledovať svet a pozorovať ho ako desivé divadlo úpadku. Duša v posmrtnom svete musí preto hľadieť na degeneratívne a zničujúce pomery, aby si mohla nahradiť všetky zanedbania, ktoré v pozemskom bytí učinila. Ak to obrazne vyjadríme, anjeli jej otočia hlavu k zemi a bude kúsok po kúsku pozorovať degeneratívne divadlo. Tento pohľad na pozemský život a rozličné diania musí znášať duša, vždy pohľad na to negatívne a zaťažujúce. Je to podobné, ako keď niekto musí pozorovať popravu nevinného; v rovnakom zmysle hľadí duša, prirodzene nie fyzickými očami, ale očami, ktoré zodpovedajú duši, späť na existenciu a zažíva, že sa na všetky neprávosti a psychické rozkladné procesy musí pozerať bez možnosti zasiahnuť.6)Mnohí ľudia zažívajú už počas života momenty, počas ktorých musia hľadieť na úplne absurdné pomery bez toho, aby videli vlastné možnosti ako zastaviť s nimi prepojený osobný alebo spoločenský rozvrat. Tým môžu vznikať pocity pre neskoršie časy, ktoré ľudí motivujú k tomu, aby viac nenechávali svoje vlastné možnosti rozplynúť bez využitia. 7) Tento záverečný popis, podobne ako rozličné skôr spomenuté popisy, pochádzajú z autorových osobných bádaní ezoterického charakteru. 8)Pre podrobnejší výklad pozri onedlho vychádzajúcu knihu „Imunitný systém a vedomie“. V nej bude podrobne popísaná súvislosť chemického éteru s vedomím a imunitným systémom.
Anmerkungen
| ⇑1 | Biografia Maxa Josefa von Pettenkofer je dostupná na: https://www.deutsche-biographie.de/sfz74498.html |
|---|---|
| ⇑2 | Empatia je považovaná za schopnosť zažívať iného človeka v jeho bytosti a súcítiť s jeho pocitmi. Často sa ako empatia označuje aj súcit a sústrasť. Definícia vo vedeckých odvetviach nie je jednotná. Empatia však nesmie byť nesprávne chápaná len ako emocionálna rezonancia, pretože ľudia sa navzájom dokážu intenzívne emocionálne rozkolísať aj bez empatie. Hlboké prežívanie iného v jeho duševnom bytí je kresťanský ideál, ktorý ide ruka v ruke so subtílnym zanechaním vlastných razení a závislostí. Človek sa musí stať sám od seba slobodnejším, aby naozaj zažil druhého človeka. Slovo empatia sa vzťahuje na grécke slovo empátheia, zložené s predpony em (v) a základu páthos (bôľ, vášeň, cítenie). Je príbuzné so slovom sympatia, tvoreného z predpony sym (s) a základu páthos. Pôvodný význam empatie by preto neznamenal iba súcit, ale hlboké vcítenie sa do druhého človeka. |
| ⇑3 | Ako chemický éter je označovaný tretí z takzvaných štyroch druhov éteru, ktoré sa zjednocujú v ľudskom éterickom tele. Existujú celkovo štyri podoby éteru: ohnivý éter, svetelný éter, chemický éter a napokon životný éter. Všeobecne sú formy éteru neviditeľné a nemajú sa zamieňať za rádiové vlny alebo opojné substancie. Sú to oveľa viac jemnohmotné účinky síl, ktoré pôsobia v ľudskom tele a tiež v prírode. Všeobecne by sa mohlo povedať, že nie sú fyzickým, ale energetickým telom. Relatívne blízko príbuzný je chemický éter napríklad s pojmom samana vayu. Podľa jogovej náuky existujú rôzne sily prány, ktoré sú tiež jemnejšie ako fyzické telo. Celkom zásadne možno povedať, že energia, ktorá pracuje v imunitnom systéme, vychádza z jemnohmotnej koordinačnej sily chemického éteru a teda určuje pomery vo fyzickom tele. Pozri Ernst Marti, Štyri étery, Vydavateľstvo Zbinden. |
| ⇑4 | Tento stred nie je typickým „vlastným postojom“, ktorý sa zakladá vo vlastnom názore a dištancuje sa od ostatných názorov, ale je to duchovné centrum v osobnosti, ktoré je schopné vytrvalo nasledovať ciele a ideály a vnášať ich do sociálneho života. |
| ⇑5 | Sanskritské slovo deva označuje duchovné bytosti, ktoré možno označiť tiež ako anjelské bytosti. |
| ⇑6 | Mnohí ľudia zažívajú už počas života momenty, počas ktorých musia hľadieť na úplne absurdné pomery bez toho, aby videli vlastné možnosti ako zastaviť s nimi prepojený osobný alebo spoločenský rozvrat. Tým môžu vznikať pocity pre neskoršie časy, ktoré ľudí motivujú k tomu, aby viac nenechávali svoje vlastné možnosti rozplynúť bez využitia. |
| ⇑7 | Tento záverečný popis, podobne ako rozličné skôr spomenuté popisy, pochádzajú z autorových osobných bádaní ezoterického charakteru. |
| ⇑8 | Pre podrobnejší výklad pozri onedlho vychádzajúcu knihu „Imunitný systém a vedomie“. V nej bude podrobne popísaná súvislosť chemického éteru s vedomím a imunitným systémom. |