Originál zverejnený dňa 1. januára 2025
Od Heinza Grilla
Väčšina ľudí vidí svoje svetské šťastie v možnostiach, ktoré nachádzajú vo vzťahu, v rodine, alebo v najširšom zmysle dokonca v skupine ľudí.
Všeobecne budú vzťahy veľmi náročné a ponúknu málo harmonických chvíľ. Zhoda, podobná matematickému výsledku „20 x 20 = 400“, sa v partnerských vzťahoch objaví len zriedka. Pocity sa neustále narúšajú, spôsobujú podráždenie a vedú k zvyšujúcim sa konfliktom. Vo zvláštnej miere budú vzťahy ovplyvnené zdravotnými podmienkami, niekedy bude posledným dôvodom komunikácie medzi ľuďmi naozaj len potreba vzájomnej pomoci v prípade choroby.
Základná sféra vzťahov však nemusí mať len negatívnu prognózu. Ľudstvo so svojimi doterajšími prirodzenými vzťahovými predispozíciami a v nich skrytými prirodzenými hnacími silami k sympatii a spolupráci čoraz viac naráža na hranicu. Láska založená na sympatii sa, ako je všeobecne známe, môže rýchlo zmeniť na antipatiu a pre ľudí je náročné nájsť dostatok spoločných tém a cieľov.
Ako môže vyzerať vedomé formovanie vzťahov?
Je užitočné začať od duchovného princípu, ktorý opakujem už mnoho rokov a ktorý sa v praxi mnohokrát potvrdil: vzťah potrebuje dušu, a preto potrebuje – a to je teraz čisto duchovný náhľad – priazeň a sympatiu zosnulých.
Ak sa človek naučí hľadať duše zosnulých v posmrtnom svete, pochopí, kde a ako sa zapájajú do kozmicky slobodného a od pozemskej ťažoby očisteného priestoru. Uvedomí si, že ich svetlo hľadá spojenie so živými a čím viac dobrých skutkov zosnulí vykonali počas svojho života, tým väčšie je ich svetlo. Zosnulé duše si želajú podporovať vzťahy a podporujú ľudskú pospolitosť, ale iba na základe hodnoty a kvality. Čisto pocitový, emocionálne pripútaný vzťah je pre nich ako tieň – ťažký, bolestivý, izolujúci a nevhodný.
V dnešnom živote si už takmer neuvedomujeme, že v každom ľudskom vzťahu sú v neustálom spojení prítomné duše zosnulých so svojimi rôznymi svetelnými kvalitami, radosťami, ale aj utrpeniami. Z tohto dôvodu tu vzťahová sféra nie je opisovaná len ako psychologická alebo taktická záležitosť, ale je vnímaná z hľadiska svojich možností a potrieb pre budúcnosť.
Čím lepšie si ľudia stanovia ciele, ktoré sú rozumné a aspoň do určitej miery napĺňajú ideál bytia, tým ľahšie k pozostalým pristupujú zosnulí so svojou svetelnou sférou. Takúto skúsenosť môžu napríklad nájsť umelci, keď sa rozhodnú pre spoločnú prácu, navrhnú si cieľ a možno tento cieľ prinesú väčšiemu svetovému celku. Jednotlivci, akokoľvek rôzni môžu byť, vstupujú do výmeny jednoduchým spôsobom, spoznávajú sa pri práci a dokončovaní diela. Spoja sa bez donucovania, horlivosti a autoritatívnych príkazov.
Tak ako svetlo vedie človeka do vzťahu s objektmi sveta, v rovnakej miere ľudí do vzájomného spojenia vedie flexibilita rozhodnúť sa pre cieľ a pracovať na ňom nenútene a predsa živo. Neustály svetelný pohyb, neklásť staré veci príliš do stredu, rozvíjať nové skúsenosti v činnosti a nakoniec takto ľudí k sebe priblížiť, umožňuje vznik vzťahových skúseností vyššej úrovne.
Vzťahy však budú od človeka vyžadovať mimoriadnu odvahu, pretože ak sa napríklad niekto venuje duchovnému štúdiu, ako je to tu prezentované, musí všetky svoje doterajšie vzťahy nanovo oživiť a priviesť ich k zodpovednosti. Rozdiel medzi „mať vzťah“ a „byť zodpovedný za iného človeka a vstúpiť tak do vzťahu“ je taký veľký ako rozdiel medzi tmou a svetlom. Ani využívajúce, ani podriadené správanie vo vzájomných vzťahoch nie je prípustné. Duchovný žiak si napríklad musí určiť svoju pozíciu tak, aby robil rozhodnutia podľa najlepšej zodpovednosti za druhého, za seba samého a za väčší celok. Nemôže sa jednoducho riadiť svojimi momentálnymi pocitmi, ktoré by mu mohli byť pohodlné, a vrhnúť sa do vzťahu alebo sa od neho oddeliť. Aj keď neexistujú žiadne definitívne pravidlá, ktoré by boli vhodné pre každého, každý vzťah musí byť vedený a formovaný – nielen vzťah s jednou osobou, ale so všetkými, v primeranej miere.
Aké účinky vznikajú z odvahy žitých a rozvinutých vzťahových ideálov?
Vo východných školách jógy, ak sú dôsledné a prísne vedené, neexistujú vzťahy medzi mužmi a ženami. Tradičné poznanie v sebe ešte stále príliš nesie tú múdrosť, že zmyselné spojenie medzi pohlaviami nie je „láskou na prvý pohľad“, ale v plnej miere spojením, ktoré je karmicky zaťažené osudom. V západnej kultúre by však mali byť rozvíjané vyššie ciele, ktoré by ustúpili primárnym sexuálnym príťažlivostiam, aby mohla rásť zodpovednosť a vedomé spojenia. Dosiahnutie týchto cieľov a skutočných pohybov duše smerom k vzájomnému porozumeniu vyžaduje čas, vytrvalosť, sebaprekonanie a predovšetkým odvážne vedomie. Ak istá osoba od druhých očakáva len to, že nebude sama, podporuje tým uzatvorenie sa druhých do seba a nakoniec sa sama bude cítiť uvrhnutá do samoty.
Živý ideál nevedie len k peknému vzťahu medzi ľuďmi. Práve duch vedie človeka k radosti zo vzťahov a zosnulé duše tu sprístupňujú svoje svetlo. Výpoveď Rudolfa Steinera je veľmi trefná:
„Nájsť sa v duchu (alebo v obsahu), znamená spájať ľudí.“
Bez toho, aby bol duch umiestnený do stredu a bez nasledovania cieľov, ktoré sú dnes spiritualitou nevyhnutne dané pre celé ľudstvo, nemôžu vzťahy skutočne prosperovať, pretože budú opakovane podliehať rozdeľujúcej ťažobe karmy.
Ideál, ktorý jednotlivec vytvorí a rozvíja v osobnom úzkom spojení s jedným človekom a aj v ďalšej kolegialite a priateľstve s inými, žije ho a dokonca manifestuje, vedie k prekonaniu zaužívaného totalitného správania, alebo keď sa to vyjadrí všeobecne, k prekonaniu určujúceho fundamentalizmu.
Vo všeobecnosti nie je fundamentalizmus vždy len negatívny. Väčšinou znamená, vzťahujúc sa na náboženstvo, jednostranné, na tradíciu zamerané a často dokonca s násilím zamieňané myslenie a konanie. Aj slovo integralizmus nie je v tomto spojení nepodstatné, pretože ukazuje, ako má byť náboženstvo žité až do najhlbších štruktúr života, ale väčšinou nie skutočne v transformujúcej, ale v dogmaticky nutkavo určujúcej forme. Náboženstvá nesmú určovať človeka v budúcnosti a keď ho príliš ovládajú, väčšinou vznikajú obmedzenia, ktoré človeka od ducha skôr vzďaľujú, než by ho k nemu viedli.
Dobré vzťahy uvoľňujú, ba dokonca vytrhávajú korene týchto poviazaných vôľových pomerov z ich prerastených štruktúr a uvoľňujú ich z pôdy všeobecne nátlakových určení.
Pohľad na krajiny Blízkeho východu, kde sú ženy trestané za to, že nie sú zahalené, ukazuje, ako málo sa kultúra vzťahov a ich forma skutočne posunuli k progresívnemu a zmysluplnému vývoju. Vzorce správania, keď muži pristupujú k ženám ako k majetku, pripomínajú akúsi sexuálnu konzerváciu a veľmi ľahko človeka odvádzajú od všetkého duchovného.
Na druhej strane existuje veľmi veľa voľných foriem správania medzi mužmi a ženami, ktoré pripomínajú zvrhlú degeneráciu všetkých vzťahov. Tiež vytvárajú mnohé zamotania a karmu. Jednotlivec sa nakoniec v týchto veľmi nezáväzných vzťahoch úplne vzdá samého seba a stráca zdravú tvorivú substanciu. Väčšinou sa potom stanú mylienkové štruktúry dokonca nutkavo liberálne, a to je protiklad, ktorý sa vyskytuje veľmi často.
Vzťahy by mali prinášať krásu – nielen v spoločných aktivitách, ale aj vo vonkajšom vzhľade a v spôsobe dosahovania cieľov aj formovania stretnutí. Vzťah nemôže existovať bez obsahu. Obaja, muž aj žena, sa usilujú o duchovné ideály, spolu ich porovnávajú a nakoniec cez ďalšie nasledujúce skúsenosti, ktoré otvára meditácia a práca na štúdiu, nachádzajú trvalú možnosť pre transformáciu. Takýto ideál môže odstrániť už dávno nepotrebný fundamentalizmus v krajinách Blízkeho východu, aby sa korene už nemohli plodne zakoreniť.
Kde sa doposiaľ dá nájsť tento vzťahový ideál?
V mnohých antropozofických kruhoch a dokonca tiež v alternatívnych skupinách vznikajú príjemné vzťahové podmienky, ktoré sú zvyčajne uvoľnené a komunikatívne. Tendencia vylučovať ľudí s inými názormi bola v posledných rokoch nižšia, ale očakáva sa, že v budúcom roku opäť vzrastie.
Mnohé skupiny, ktoré sa zaoberajú antropozofickými témami, dosiahnu svoje hranice, pretože obsahy, ktoré mali uskutočniť, nemôžu z dôvodu skrytých karmických predispozícií úplne realizovať. Ľudské stretnutia sú však prvým krokom k všeobecným stretnutiam. Zatiaľ však neobsahujú plnosť svetla a transformačnú silu, ktorá by bola potrebná na skutočne trvalé a dobré vzťahové podmienky. Formovanie skutočných vzťahov sa uskutočňuje prostredníctvom prác s hranice prekračujúcim charakterom, ktoré šíria svetlo do sveta. Nakoniec je to archanjel, ktorý podporuje úspešnú a vytvorenú svetelnú silu, ktorá vzniká z obsahov a zmieruje ľudí navzájom, a vedie ju k mierovému plánu vo svete.
Rok 2025 privedie mnohých ľudí do zaťažujúcich vzťahových situácií, napriek tomu však existuje istá skrytá sila, ktorá môže vzniknúť zo skutočne žitého duchovného školenia a ktorá môže nakoniec znovu priviesť ľudí k väčšej prepojenosti.
Mantra lokāḥ samastāḥ sukhino bhavantu, spomenutá v prvej časti prognózy na tento rok, opisuje šťastné spojenie duší v posmrtnom svete. Úspešné aktivity ľudí vedú k mieru. Realizujú ich však iba niektorí jednotlivci.
Rozpustenie silne zakorenených tradícií, najmä tradícií, ktoré sú prítomné v oblasti Blízkeho východu, sa neuskutoční prostredníctvom demonštrácií alebo prehovárania, ale prostredníctvom žitých vzťahových ideálov jednotlivcov, ktorí sa pre ne pevne rozhodli.
Žitá múdrosť, bez ohľadu na kontext, v ktorom sa nachádza, môže taktiež odobrať vášnivosť výstredným scénam, ktoré majú tendenciu prichádzať zo Západu.
