Zverejnené 14. septembra 2017
Od Heinza Grilla
Medzi mystikou a materializmom existuje vnútorná súvislosť, ktorá však nie je viditeľná na prvý pohľad. Typický orientálny alebo aj západný mystik sa totiž spravidla tendenčne odťahujú od pozemského života a vo svojom úsilí sa vzťahujú na božské zážitky, zatiaľ čo materializmus si veľkolepo podmaňuje zem a osvojuje si technické výdobytky s nádejou na čo najväčšie pohodlie. V oboch prípadoch sa však príliš často utápajú vo svojich vyvolených záľubách, mystici v mimozemských a materialisti v pozemských.
Je príznačné, že teológia, a to dokonca aj podľa veľmi racionálne zameraného biskupa Hemmerleho, zaujíma stanovisko pravdy na základe tradičných zjavení, zatiaľ čo filozofii, teda poznávajúco-teoretickému skúmaniu pravdy, priznáva síce dôležité, ale v konečnom dôsledku až druhoradé postavenie. Vojna a nezhody tu budú dovtedy, kým filozofia nezíska náležitú hodnotu vo svojom úsilí o poznanie na základe najzásadnejších otázok a občanmi bude manipulovať teologicky dogmatická všeobecná koncepcia cirkvi. V priebehu storočí sa cirkevnej politike podarilo upierať ľuďom schopnosť a hodnotu samostatného úsilia o poznanie v zmysle myšlienky, ktorú možno skutočne zažiť a prežiť.
Mystická skúsenosť, ktorá je cirkvou aspoň okrajovo akceptovaná, a materializmus, ktorý je prostredníctvom zanietenej ekonomickej expanzie cestou štátnych zmlúv a podnikateľských zámerov rovnako motivovaný aj cirkevnou rukou, by získali isté vyváženie prostredníctvom odvážnej ochoty k mysleniu, ďalej skúsenosti myslenia a napokon skúsenosti myšlienky v poznávaní objektu alebo všeobecne bytia. Myšlienka samotná je tou inštanciou, ktorá ustanovuje človeka za duchovného občana a svoje najvyššie a suverénne platné vyjadrenie by mohla získať vo filozofii. Filozofia by mala dôležitú úlohu spájať ľudí, povznášať ich myseľ a napokon zabrániť ďalšej materialistickej degenerácii a mystickej ezoterickej alebo takzvanej spiritualistickej seba-zaslepenosti. Mohla by utíšiť emocionálne ataky doby ako jasný svit slnka. Správna filozofická snaha, ktorú vedie individuálna ľudská bytosť, vyškolená, usilujúca sa o najrôznejšie ciele a založená nielen na každodenných banalitách, ale zameraná na najvyššie podstatné otázky, prináša mier a zabraňuje vojne.
V tomto zmysle možno uviesť citát filozofa Dr. Dr. Joachima Kahla, ktorý sa odvrátil od teológie a zdôrazňoval nevyhnutnosť racionálneho myslenia:
„Z čoho pramení chronická bieda teológov všetkých čias, že musia žiť z utajovania a nešikovného alebo rafinovaného podvodu? Dôvod je zrejmý. Namiesto toho, aby používali vlastný rozum a samostatne analyzovali realitu, spoliehajú sa na autoritatívnu tradíciu z minulosti, nazývanú zjavenie. Keďže táto minulosť sa v istom zmysle považuje za normatívnu, zvyčajne sa dá prispôsobiť požiadavkám súčasnosti len pomocou „hermeneutických“ trikov. Tak boží učenci prehrávajú oboje: skutočnú minulosť, aj skutočnú prítomnosť.“
(Zdroj: Dr. Dr. Joachim Kahl, „Bieda kresťanstva“,Hamburg 1968,
voľne preložený citát z www.christentum-hinterfragt.de)