Dnešné časy potrebujú špecifickú meditáciu

Originál článku bol zverejnený dňa 9. apríla 2021

Ako meditačné obsahy môžu poslúžiť nasledovné vety:

„Človek je obdarený logickým, samostatným myslením. Jeho charakteristickou vlastnosťou je rozum¹⁾ Moderná definícia rozumu (po nemecky Vernunft): „Duchovná schopnosť rozlišovať a posudzovať súvislosti, mať o nich prehľad a im zodpovedajúco sa správať zmysluplne, vhodne a účelne.“ DWDS
Etymologický význam pojmu rozum: v nemčine sa vyskytujúce staronemecké podstatné meno firnumft (9. Jh.), (9. st.), znamená “činnosť sluchového počúvania, načúvania, chápania, zmyslového vnímania, porozumenia, náhľadu, múdrosti“ a je abstraktne utvorené zo slovesa počúvať (po nemecky vernehmen) v jeho pôvodnom význame „poňať, chápať“. Označuje teda „správne ponímanie, chápanie, prijímanie.“ DWDS ako sila pôsobiaca proti strachu a inštinktom. Človeka pozorujem podľa možností jeho predmetného, rozumne orientovaného myslenia, oprosteného od strachov. Dimenzia, ktorá nachádza svoj ľudský výraz v rozumnom a objektívne logickom myslení, je malým obrazom kozmickej múdrosti alebo svetovo-kozmického rozumu. Javí sa ako slnko v zelenkastých zafarbeniach aury.

Je nerozumné, keď sa ľudstvu nanucuje očkovanie, ktorého účinky nemožno vyhodnotiť a ktorého efektívnosť sa zdá byť otázna. Úplná dobrovoľnosť bez obmedzení a klasifikačných nevýhod pre tých, ktorí odmietnu očkovanie, je nevyhnutná pre zachovanie občianskej slobody. Presadí sa ľudskosť, ktorá je nesená rozumom, a nie neľudskosť s jej grotesknými prejavmi nerozumu.“ ²⁾ „Ku každému morálnemu úsudku (aj v rámci náboženstva) potrebuje človek rozum a nemôže sa opierať o ustanovenia a zavedené zvyklosti.“ Immanuel Kant, Antropológia z pragmatického hľadiska, Vydavateľ Karl Vorländer, S. 111 ³⁾ „Zákony, ktoré obstarávajú vzdelanie a rozvoj vyšších orgánov ducha samotného, nie sú iné než zákony zdravia a morálky fyzického sveta. Rovnako ako dieťa dozrieva v materskom lone, dozrieva duchovný človek v jeho fyzickom ja. Zdravie dieťaťa závisí od normálnej účinnosti prírodných zákonov v materskom lone. Zdravie duchovného človeka je podobne podmienené zákonmi obvyklého porozumenia a vo fyzickom živote pôsobiaceho rozumu. Nik nedokáže zrodiť zdravé vyššie ja, ak nemyslí a nežije zdravo vo fyzickom svete. Život primeraný prírode a rozumu tvorí základ každého ozajstného duchovného rozvoja.“ Rudolf Steiner,  Ako dosiahnuť poznatky vyšších svetov, Súhrnné dielo 10, str. 155

Meditácia, ktorá je vykonávaná v čistej a slobodnej myšlienke, vytvára silu

Tajomstvo meditácie spočíva v čistote jej obsahu a v tom, ako je tento obsah myslený a s akou istotou je zastúpený. Myšlienka sa v čistote podobá slnku, ktoré vysiela teplo a svetlo samé zo seba, bez ovplyvňovania zvonka. Tento ideál zodpovedá tej dimenzii, ktorú v joge označujeme ako takzvané buddhi⁴⁾ Buddhi je jedna z troch duchovných rovín vedomia manas, buddhi a atman. Všeobecne hovoríme o buddhi, keď myslenie prenikne k hlbším vnímaniam a cíteniam a rozpoznáva reálne súvislosti. Buddhi sa nezakladá na spontánnych vnuknutiach, ktoré vo vedomí vyklíčia bez súvislostí, ale na súhrnných, integrálnych poznatkoch, ktoré nejestvujú samé pre seba. Všeobecne sa jedná už o veľmi vysoký stupeň poznania a presahuje obvyklé, rozumovo nadané myslenie., teda ako vyššiu múdrosť a inteligenciu. Myšlienka alebo obsah myslenia vyžaruje v úplne vedomej múdrosti bez znepokojujúcich odchýlok, iritácií a emocionálne viazaných želaní. Stáva sa bytím, danou, reálnou a myslenou skutočnosťou, prítomnosťou a účinnou silou vyžarovania.⁵⁾ „Vo všeobecnosti už buddhi predstavuje rozvinuté myslenie so silou rozlišovania, schopnosťou úsudku, hĺbavou inteligenciou a sprístupňuje náhľady do duchovného sveta. Je prvkom rozvinutého ľudského vedomia na ceste k duchovnej integrite a dokonalosti. Zatiaľ čo manas predstavuje vyšší a prvý nástroj vedomia, tvorí buddhi najbližší ďalší stupeň a svojou hĺbavou schopnosťou úsudku nadobúda ľudský potenciál cítenia. Pojem buddhi by nezískal dostatočné objasnenie, ak by sme tento stupeň, ktorý je dnes bežne prekladaný ako rozum, pripísali len intelektu. Rozlišujúca inteligencia, ktorá sa prejavuje počas rozličných duchovných vývojových stupňov, sa nehýbe len v porozumení, ale zostupuje hlboko do psychiky a pocitového života. Rozlišujúcu inteligenciu zažíva ten, kto má skúsenosť s hlboko založenými pocitmi pravdy a nezakalenými cíteniami pravdy vo svojom solídnom vnútri.“ Heinz Grill, 7 sedmoročí a 7 čakier, Synergia-Verlag, str. 196-198

Čistý a pôsobiaci meditatívny obsah, ktorý vedie k úspešnému vyžarovaniu, možno ľahšie pochopiť, keď študujeme opačnú alebo takpovediac nevydarenú formu meditovania a učíme sa ju múdrosťou eliminovať. Vety ako je tá nasledujúca, neumožnia dospieť k úspešnej sile vyžarovania, keďže sú zanesené fixovanými komponentmi vôle a ich emocionálnou väzbou:

„Chcel by som, aby ľudia prišli k rozumu a nechali očkovanie na pokoji.“

Táto veta je zanesená emocionálne poviazanou a napokon naivnou túžbou ega. Hoci utváranie korigujúceho proťajška je prirodzenou reakciou ľudského vedomia na hlúpe konanie, vydáva sa prostredníctvom intelektualistických názorov príliš rýchlo do polarizácie a tým do istého emocionálneho prepletenia. Toto vedomie je veľmi silne zajaté nemyšlienkovým a poviazaným zažívaním, je poháňané vôľou a má tiež tendenciu k jednostrannosti. Súčasne je v tejto vete viditeľná veľmi silná arogancia, keďže svoje vlastné ja stavia do vyššej a lepšej pozície, než prináleží článku ja u ostatných ľudí. Tým, že človek hovorí, „chcel by som…,“ fixuje svoju vôľu a tým, že pokračuje, „aby ľudia prišli k rozumu…,“ sa stavia do lepšej a naivnej pozície a tým, že hovorí, aby ľudia nechali očkovanie na pokoji, predpokladá, že je zrejme od základu zlé a teda hovorí moralizujúco alebo poúčajúco.

Veta „Človek je obdarený logickým, samostatným myslením“, je slobodná od vôľového presahu. Vníma človeka ako duchovné stvorenie a ostáva slobodná od emócií. Aj ďalšia časť meditatívneho obsahu je slobodná od strachov a vôľových presahov, nakoľko len naznačuje obraz možného náhľadu:

„Je nerozumné, keď sa ľudstvu nanucuje očkovanie, ktorého účinky nemožno vyhodnotiť a ktorého efektívnosť sa zdá byť otázna.“

Pre meditáciu je veľmi dôležité rozlišovanie medzi čistým myslením a vôľovými alebo emocionálnymi presahmi

Ďalšou vetou, ktorá často v súčasnosti zaznieva a predstavuje typické fixovanie vôle bez reálne pozdvihnutého a jasne usporiadaného čistého myslenia, je:

„Vystupujem na demonštráciách, lebo by som chcel ľudí vyburcovať.“

Aká naivná a namyslená pozícia spočíva skrytým spôsobom v tejto vete vo vzťahu k iným, pričom, ak ešte raz presne analyzujeme slová, prebieha potajomky, aby iní zdanlivo nedokázali rozoznať skutočnosť. Meditácia musí byť nezávislá od hodnotení a pozícií. Obsah musí ukazovať realitu, ktorá je celkom slobodná od osobnosti.

Nasledujúca dobre známa veta z Kázne na hore vyjavuje pomery nevedome poviazanej vôle, ktorá bráni objektívnemu mysleniu a ďalekosiahlemu vnímaniu:

Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka, ‘keď ty sám máš v oku trám? Pokrytec! Najprv vyber trám zo svojho oka a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.

(Matúš 7,4-5)

Pokiaľ človeka ovládajú osobné emócie poháňané vôľou, nesie v najlepšom a obraznom zmysle vo svojom vedomí istý druh zatemnenia a oči sa chcú viazať k chybám iných. Vzťah človeka k človeku však zatiaľ ostáva v temnosti. Skutočné pozície sú zatienené a vôľové hnanie, ktoré zadržiava vlastný možný postoj vedomia, bráni duchovnému pôsobeniu. A z tohto dôvodu človek nedokáže meditovať, keďže na nesprávnom mieste niečo chce a tým drží v zajatí samotný objekt chcenia, to znamená predmet meditácie, teda svetelný myšlienkový obsah.

Ten, kto s dobrým svedomím objaví chyby dnešných čias, ostáva v zmysle duchovnej pozície práve kvôli svojmu trámu, ktorý zatiaľ nosí vo svojom oku, ako bez bytia alebo bez vlastného trvalého a nosného centra v sebe samom. Je až príliš založený v pozemskosti a nie v duchovnom myšlienkovom obsahu. Z tohto dôvodu by sa výňatok z evanjelia nemal javiť ako moralizujúce hodnotenie, ktoré by jednotlivcovi v zásade chcelo odňať oprávnenie ku korektúre, ale skôr by malo napomínať a charakterizovať vôľové pomery vo vnútornej štruktúre. Trám v oku obrazne ukazuje na nemožnosť, že človek nedokáže korigovať svojich blížnych bez lepšie nahliadajúceho, slobodnejšieho a čistejšieho pohľadu. Je to istý druh karmickej reality, ktorá vzniká prostredníctvom prepletenia intelektu s vôľovým hnaním, a preto neumožní čisté myšlienkové bytie vo vedomí.⁶⁾ Iný príklad: Inak a relatívne rázne sa napríklad javia slová doktora Winfrieda Stöckera, ktorý vyvinul antigénovú očkovaciu látku. V jednom interview napríklad hovorí: „Keď hrozí nebezpečenstvo a 100 000 ľudských životov je ohrozených, človek nesmie merať tými mierkami, ktoré platili kedysi.“ „Keď platia také zákony, ktoré zabraňujú, aby ľudia dostali v správnom čase dostatočne rýchlo očkovaciu látku proti tejto nebezpečnej epidémií, potom by mal byť okamžite prijatý nový zákon, ktorý to umožní.“ „Oni (Inštitút Paula Ehrlicha) nerešpektovali moje právo lekára, aby som svojich pacientov liečil tak, ako uznám za vhodné, pričom sa do toho nemá nik miešať. Nepustil som do obehu žiadne medikamenty, len som zamýšľal uskutočniť štúdiu.“ Stern-TV

Meditácia preto vyžaduje istotu, dôveru a úplnú jasnosť voči myšlienke. Po určitom čase zaoberania sa ňou cvičiaci s istotou zažije, že myšlienkový obsah, ktorý myslí nezávisle od vôľových presahov a stúpajúcich emócií, vyjavuje reálnu skutočnosť a tá skutočne vytvára nad jeho hlavou hrejivé svetlo, ktoré účinkuje aj na jeho blížnych.

Aká sila žije v tejto vytvorenej duchovnej skutočnosti? Človek spravidla ako realitu chápe len viditeľné sily sveta a len vo veľmi obmedzenej miere verí na duchovné, jemné, vyžarujúce sily myšlienky. Tieto by ale boli tými najpodstatnejšími tvorivými silami, lebo vo svojom centre nesú život a veľmi trvalé bytie. Na porovnanie človek, ktorý natrénoval veľmi dobrú svalovú silu, vnáša do konania silu len na prechodnú dobu a dokáže ju uplatniť len vo veľmi špecifickej forme, v ktorej je činný. Vyžarujúca sila myšlienky nechá v protiklade k tomu povstať slnečné povedomie a najjemnejšie zmeny v priestore nezažíva len ten, kto ju vytvoril, ale aj blížni čoskoro pobadajú subtílne svetlo pravdy a následné subtílne cítenie pravdy.

Ak si o človeku myslíme, že by mal prísť k rozumu, myslíme to z vôle a istým spôsobom ho utláčame. Ak ho však pozorujeme a sprevádzame s tichou myšlienkou, že je rozumom obdareným stvorením, ponechávame ho slobodným a zažijeme ho s jeho proťajškom v jemnom svetle pravdy. Duchovný svet, ak ho vnímame v jeho veľkej nadradenej celistvosti, sa z tejto aktivity teší.

Praktické základy meditácie

Myšlienkový obsah meditácie musí byť vzatý doslovne, lebo podľa náladových sklonov ho neštudujeme dostatočne objektívne a uchyľujeme sa preto k nepresnostiam a napokon emocionálnym hodnoteniam. Najlepšie je naučiť sa vety pre meditáciu naspamäť, lebo tak nám ostanú k dispozícií nielen počas desiatich minút cvičenia, ale počas celého dňa.

Prípadne je tiež priaznivé, keď meditáciu ako je táto, absolvujeme v určitú hodinu, napríklad o deviatej večer. Tým, že sa viacerí ľudia zaoberajú rovnakou myšlienkou a dokonca ju v rovnakom čase intenzívne mysliac utvárajú, by sa mohla uvoľniť oveľa väčšia sila.

Pre zdarný priebeh meditačnej činnosti by sa mal cvičiaci v každom prípade snažiť rozlišovať, či je myšlienka myslená v čistote a slnečnej dispozícií, alebo či sa v nej zrkadlia emócie a tajné vôľové presahy. Mohol by napríklad položiť protiotázku a povedať si:

„Je rozumné, že budú všetci ľudia zaočkovaní, lebo potom by sa viac nešírila korona infekcia.“⁷⁾ Podobným spôsobom možno z hľadiska vnútorných vôľových pomerov skúmať aj vyjadrenie spolkového prezidenta Franka Waltera Steinmeiera: „Očkovanie je najdôležitejším krokom na našej ceste von z pandémie. Teda využime túto možnosť. Zapojte sa!“ AFP Deutschland

Cvičiaci nechá takúto vetu na seba pôsobiť nejaký čas. Bezpodmienečne touto vytrvalou analýzou dospeje k záveru, že sa nejedná o skutočne uváženú a objektívne platnú myšlienku, ale o strachom motivované vôľové jednanie.

Často sa objavujú myšlienky, ktoré na prvý pohľad pôsobia veľmi rozumne, dokonca veľmi ľudsky a ako morálne príjemné. Človek, ktorý medituje, ich však musí veľmi presne overovať. Po nepozorovaných cestách sa z vegetatívnych zón organickej existencie človeka zakráda smerom do vedomia strach a tajne sa zmocňuje rozumu. Strachy, ktoré sa rozvíjajú zo sugescií, sa na ceste do vedomia zakrádajú tak tíško, ako mačky na tienistých chodníčkoch pri love, keď si vyberajú svoju obeť. Ľudský rozum je tou obeťou a keďže toto všetko už nastalo, môže sa epidémia korony rozmáhať neobmedzene v rôznorodých obrazoch.

V žiadnom prípade preto nemožno povedať, že by údajne bolo rozumné, keby sa museli všetci ľudia zaočkovať. Do vedomia, ktoré sa má utvárať z objektívnych myšlienok, sa už vkradol nerozum v zmysle poháňajúceho strachu. Práve preto, že rozumu chýba kapacita sily vedomia, dokáže sa vôľové hnanie s jeho emóciami strachu obsluhovať rozumom a poraziť ho. Obrazne by sme museli povedať, drak získal prevahu.

Keď sa uplatnia objektívne myšlienky s čistým a prirodzeným vyžarovaním, medzi ľuďmi vzniknú lepšie a dôstojnejšie vzťahové pomery. Je veľký rozdiel, či svojich blížnych vnímame ako nerozumných, pomätených, pochabých alebo neznalých, alebo či im celkom prirodzene počas rozhovoru v tichosti duše priznáme celú existenciu a napriek všetkým nedostatkom im všetkým priradíme vlastnosť rozumu. Človeka by sme nemali vnímať takého, ako sa javí v momente krízy, ale mali by sme ho v tichosti vnímať ako toho, kým by chcel byť alebo kým by sa v tom najlepšom zmysle chcel stať podľa svojich pôvodných predispozícií a svojej stvorenej bytosti. Misionárske presahy alebo mudrlantské korektúry majú na tejto meditačnej ceste dospieť k zdržanlivosti.