Pôsobenie koronakrízy na posmrtný svet

Heinz Grill:

Skúsenosti duševne-posmrtného sveta

Počas života vníma ľudské vedomie pocity a nálady sveta prevažne prostredníctvom telesných podmienok. Vnemy radosti a žiaľu, sympatie a antipatie, zážitky úspechu a neúspechu, šťastia a tragiky sú skutočne subjektívne a platia pre pozemské bytie.

V duševne-posmrtnom svete, potom ako sa fyzické telo rozpadne na neživú hmotu a duša sa slobodne rozšíri do kozmu k vyšším svetom, neexistujú žiadne obvyklé skúsenosti bolesti a radosti, pretože tieto sú skutočne naviazané na nervový systém a jeho procesy vnímania.¹⁾ Vhľady do posmrtného sveta môže jednotlivec rozvíjať, keď sa intenzívne zaoberá otázkami duše. Štúdium písomností duchovnej vedy, ako napr. textov Rudolfa Steinera, je pritom veľmi nápomocné. (pozri aj autorovu knihu „Cvičenia pre dušu“). Preto sa natíska otázka trvalých hodnôt, ktoré vstupujú ponad pozemské úspechy do tohto posmrtného sveta a tam zažijú svoj ďalší rozvoj. Prvé zastávky alebo miesta, keď ich môžeme takto nazvať, ktoré navštívi duša počas svojho putovania do kozmu, sú ešte trochu hustejšie, alebo inak povedané, obsahujú uchopiteľnejšiu látku vnímania, ako tomu bude v tých svetoch, ktoré čakajú na dušu vo vzdialenejšej budúcnosti.²⁾ Pozri Rudolf Steiner, prednáška z 31.12. 1911 o „Technike karmy“. Z tohto dôvodu sa natíska otázka, ako sa darí človeku, ktorý napríklad ostáva pod vplyvom sugescií súčasnej doby, nevzpriami sa k poriadnemu vedomiu schopnému rozlišovať pravdu a lož a zrazu tento človek zomrie. Neprináša do prvých miest posmrtného sveta nekonečný zármutok? Alebo inak vyjadrené, nespôsobuje práve prostredníctvom svojho zanedbania pravdy zakalenie vzťahov medzi nižším kozmom a pozemským svetom? Ktoré časti pozemského života od neho odpadnú spolu s fyzickým telom a aké esencie si nesie so svojou dušou do života v posmrtnom svete?³⁾ Tento citát pochádza z Véd.

V duševne-posmrtnom svete neexistuje skúsenosť neutrality, ktorá v politickom a pozemskom svete znie tak lojálne a často ako hodná úsilia. Duša sa v posmrtnom svete prejavuje vo svojej esenciálnosti podľa skutočných základných princípov svojho dosiahnutého bytia. Duša nemôže byť nikdy neutrálna, pretože ak by bola neutrálnou, bola by ako bez vnútornej substancie svetla, bez kvality a bez sily. Kto teraz pristupuje ku koronakríze s indiferentným postojom a nereflektujúcim vedomím, tiež niekedy v budúcnosti vstúpi svojou dušou do posmrtného sveta. Tam, v tomto svojom novom domove, ktorý je slobodný od telesných podmienok, strachov, výhod a nevýhod, cíti táto individuálna duša výsledok svojej konfrontácie so životom a jeho fenoménmi. Klamstvá doby, v ktorej bola predstieraná pandémia, ktorá sa v skutočnosti nedala efektívne rozlíšiť od chrípkovej vlny, alebo dokonca pri presnejšom pozorovaní sa ukazuje byť o niečo neškodnejšou ako mnohé iné každoročné vlny infekcií, chcú oslabiť celého človeka v jeho psychickej, fyzickej aj spirituálnej prirodzenosti. Každé klamstvo, ktoré nie je v správnom čase eliminované, bez ohľadu na to, či je vyjadrené kolektívne alebo individuálne, kradne substančné jemné sily k duševne-duchovnému vývoju, ktoré sú v skutočnosti nevyhnutné, aby ľudské vedomie bolo schopné myslieť, cítiť a konať zo slobodnej a neobmedzenej perspektívy. Výhovorka, že človek bol manipulovaný médiami a politikmi nemá v posmrtnom živote žiadnu platnosť. Každý jednotlivý človek tu bude absolútne zodpovedný sám za seba a nebude môcť zaujať neutrálne stanovisko, ktoré je vo svete také oslavované.

Ak sa niekto pozrie spirituálnym vedomím do posmrtných svetov a pozoruje niekoľko múdrych osôb, ktoré už prišli do dimenzie slobodnej od tela, pretože už opustili pozemské bytie, môže na nich pozorovať svojráznu náladu. Múdrych zosnulých nezaujíma korona-dianie vo svete. Vnímajú machinácie médií a fenomény paniky v hospodárstve a vo svete ako bezvýznamné a nepodstatné. Svet sa pre posmrtnú skutočnosť nezdá byť taký vážny, ak by sme to prirovnali, môžeme povedať, že pôsobí ako bájka, rozprávková fantázia s mnohými výškami a pádmi. Výška sa tu nejaví vysoko a hĺbka nie je naozaj hlboká. Zosnulý sleduje vo svete takmer znechucujúci a často nereálny zhon. Prežíva však, ako sa ľudia prostredníctvom sugescií od neho stále viac vzďaľujú. Dramatickým spôsobom prežíva odcudzenia, ktoré sa dejú kvôli lživým machináciám.

Avšak ak človek počas života zanedbá svoju povinnosť zaoberať sa fenoménmi doby, v posmrtnom svete to už nedokáže korigovať. Zanedbania teraz prežíva s hlbokými pocitmi nedostatku, takpovediac ako stratu duševnej, svetlej a radostnej substancie. Každé skúmanie a snaha o poznanie, ktorú človek v pozemskom živote vykoná, svieti v posmrtných svetoch ako svetlo prinášajúce spájanie a nadšenie. Zároveň sa môže prostredníctvom tohto nadchýnajúceho svetla sústrediť sám v sebe. Avšak ten, kto zanedbá tento čas a poddáva sa svojim strachom v spoločenskej poslušnosti, a tiež nepozbiera odvahu ku skúmaniu a hľadaniu úsudku skutočnej pravdy schovanej za vonkajšími zahaľujúcimi sugesciami, prechádza do duchovného sveta chudobný. Radostné svetlo mu ostáva veľmi vzdialené. Veta z evanjelia podľa Matúša: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre Krista, nájde ho.“ veľmi trefne charakterizuje súčasnú dobu. Všeobecne môžeme meno Kristus nahradiť aj pojmom pravdy a povedať: „Kto venuje život vyššej pravde, získa ho“ a ďalej môžeme tiež vziať múdrosť zo sánskrtu a povedať: jad bhávan, tat bhaváti⁴⁾Tento citát pochádza z Véd., čo znamená: bytosť, ktorej sa venuješ sa stane prazákladom tvojej bytosti.

Rozdiel medzi posmrtným a pozemským životom spočíva hlavne v skutočnosti, že človek môže v pozemskom svete, v jeho pôžitkoch a mnohých atrakciách skutočne zabudnúť sám na seba a tým sa nechať odviesť od hlbšej vnútornej skutočnosti. Každý deň preto vyžaruje prostredníctvom jednotlivca duševne-duchovná sila do kozmu a z kozmu sa vracia znovu späť k rozličným blížnym. Nekonečná cirkulácia pôsobenia a žiarenia zvnútra von a zvonku dovnútra, spútaných a nespútaných pohybov duše sa prejavuje v každom momente. Nadpozemský život, ktorý raz čaká každého človeka, žije preto už v pozemskom živote, len žije hlbšie v duši, skryto, neviditeľne a vyžaduje si odvahu podniknúť objaviteľskú cestu s chuťou po poznaní. Každý človek má prirodzený cit pre pravdu a lož. Problematika, ktorá však vzniká, je daná opakovanými sugesciami, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom médií a kolektívnych názorov spoločnosti a ktoré napokon jednotlivcovi ukradnú dôveru v jeho prirodzený cit. Čím viac teraz človek podlieha cudzím vplyvom, ktoré mu skutočne vo vnútri ničia ďalšie zdravé vnímanie skutočnosti, o to viac sa od neho sťahuje duchovné vedenie, ktoré sa deje prostredníctvom anjela, a stáva sa stále bezradnejším a stratenejším. Vytvára svojrázne naviazania a súčasne apatie, ktoré signalizujú istý druh pre-demencie. Negatívne pôsobenie klamstiev sa však stáva tak očividné, že človek je vyzývaný k pravde a musí sa zaoberať skutočnými faktami.

Čo ovplyvní zaoberanie sa s posmrtným svetom?

Ako sa prejaví, keď má človek odvahu nazrieť z hĺbky duše na duševne-posmrtný svet a dôsledne sa ním zaoberať? Nebude práve tým vo vnútri objavená veta z evanjelia, ktorá hovorí, že svoj život stratí ten, kto na ňom lipne so závislosťami, ale život v nepredstaviteľnom protiklade získa ten, kto sa priblíži najbližšej väčšej pravde? Odvážny krok k pravde vedie k úspechu a apatia v pasívnom vyčkávaní vedie do skutočnej straty. Súčasná doba, ak ju pozorujeme z duchovného hľadiska, poukazuje na nekonečný boj medzi mocnosťami kolektívneho zajatia a individuálnymi odvážnymi procesmi sebauskutočňovania človeka. Tak, ako nemôžu cirkev, či štátne systémy viac dirigovať morálku jednotlivca, tak nemôže nikdy štátny systém odoprieť občanovi sebaurčenie prostredníctvom zdravia. Ak ale ľudia nasledujú nariadenia štátneho systému so slepou poslušnosťou, obetujú svoju vnútornú múdrosť, ktorá je v nich tichým spôsobom organizovaná prostredníctvom tvorivých síl anjela.

Klamstvá tejto doby by však nemal podceňovať ani ten, kto je emancipovaný a snáď dokonca veľmi nezávisle riadi svoj život, pretože kradnú najhodnotnejšiu živosť a fantáziu v duši a už čoskoro navodia najjemnejšie oddeľujúce procesy vo vzťahu k blížnym. V posmrtnom svete vznikne kvôli tomuto zanedbaniu a apatii nedostatok, lebo nedokáže túto skutočnosť z onoho sveta, ktorá pozostáva zo svetelných kvalít, tieto pasívne odtiene sveta prijať. Súčasne je ešte raz zaujímavé pozorovať charakteristiku manipulácií a ovplyvňovaní. Sugescie nemajú centrovanie, lebo sú, ak ich pozorujeme metafyzicky v zmysle ich vyžarujúcich nadzmyslových prejavov, ako obaly bez stredu, ako dym bez ohňa alebo ako skutočnosti bez ukotvenia. Prázdnota a bieda vyžarujú dnes do duševne-posmrtného sveta kvôli apatii ľudí, ktorí nevynakladajú odvahu a úsilie, overovať predkladané informácie až do jadra obsahu ich pravdy.

Keď pozorujeme tento posmrtný svet, je nádhernou pravdou, keď sa hovorí, že práve korona-obdobie a jeho pozitívne vyjasnenie by spôsobili rozhodujúce čistenie duševného tela. Čo znamená čistenie? Mohlo by vzniknúť prostredníctvom pôstu, stiahnutia sa, cvičení odriekania a všeobecnou miernosťou. Tieto formy čistenia však nie sú v súčasnosti zo strany duchovného sveta očakávané. Oveľa viac by chcel duchovný svet od jednotlivca, aby sa tento odvážil vydať za vlastné hranice strachu a rozvinul väčšiu schopnosť porozumenia vo svojom vnímaní. Duchovný svet podporuje sebadôveru so samostatnosťou, chce určitou mierou vychovávať človeka k  objektívnejšej pozornosti. Ten, kto sa pomocou klamstiev doby učí vzpriamiť sa v duši k väčšej pravde, čistí sa od minulej karmy, od akejsi osudovej záťaže a získava lepšie individuálne centrovanie.⁵⁾ Oslobodenie a čistenie od doterajších karmických záťaží sa rozvíja predovšetkým preto, že sugescie, ktoré boli vyslané ku korone, pochádzajú z prameňa najhlbšieho zapierania ducha. Ak by nebolo vo svete pokročilo toto hlboké zapierania ducha a ničenie ducha, nenechali by sa ľudia nikdy strhnúť k takýmto prehnaným sugesciám.Tvorivé sily, ktoré pôsobia cez anjela, chcú, aby sa človek nestratil vo svete kvôli hlasom doby a aby tak nedopatrením obetoval svoju dušu štátu, ale chcú celkom v protiklade k tomu vylákať človeka zo zvyklostí a viesť ho do sprvu neistej, smelej roviny vlastnej tvorby úsudku s múdrosťou a nezávislosťou. Bezmocné strácanie akéhokoľvek jadra je skutočne dané vtedy, keď by sa človek chcel mimoriadne chrániť pred nákazou a celkom by prehliadol skutočného nepriateľa, klamstvá. Vnútorné a vonkajšie vzpriamenie sa proti klamstvám doby môžu dokonca uzdraviť mnohé traumy, ktoré majú svoje korene v  biografii človeka. Keď pozorujeme posmrtný svet, tento netúži po fyzickej očiste, ale po takej, ktorá je vždy spojená s vysoko citlivým oslobodením sa od vlastných strachov a kolektívnych zajatí a keď je odvážne uskutočňovaná, môže liečiť dokonca ďalšie choroby.

Kto sa drží života prostredníctvom paniky pred nákazou a chorobou, lebo by sa chcel zachrániť, podieľa sa na nekonečnom kruhu strachov a stáva sa čoraz slabším, lebo koná proti duchovným svetom a možnému rozvoju. Nepozná zlodeja a obetuje sa mu nevedomým spôsobom. Priestor duše sa zužuje a súčasne vyžarujú strachy do ľudských vzťahových polí a infikujú ostatných s rovnakým nepokojom a stratou perspektív. Keď v rastúcej miere nastupuje rozvoj cudzieho určovania, na úkor sebaurčenia, musia sa duchovné svety uzatvoriť a ľudstvo sa fyzicky a kolektívne sťahuje do hlbokej priepasti. Duchovný svet ostáva vo vzťahu k tomuto dianiu ako osamelá skutočnosť, ktorá nedostáva žiadnu výživu z pozemského frontu.