Originál zverejnený dňa 30. decembra 2024
Heinz Grill
Kresba Anne-Michele Hambye
Amerika je krajinou, ktorá sa nachádza v najväčšej kríze, v kríze, v akej ešte nikdy nebola. Nový prezident Donald Trump bude musieť vynaložiť veľa úsilia, aby sa vyhol občianskym vojnám. Nový prezident však má skutočne dobrú kapacitu, a momentálne sa dá predvídať, že dokáže lepšie nastoliť interné národné usporiadanie.
Taliansko je na tom hospodársky veľmi zle. Bez toho, aby sa to nahlas spomenulo, zmenilo sa už na štát v sociálnej núdzi. Chudoba sa neprejavuje v štatistikách, ale je veľmi veľká.
Turecko je ďalekosiahlo hospodársky zdegenerované a preto má tendenciu k vojenským úmyslom. Anglicko tiež hospodársky hlboko kleslo a nebezpečenstvo nesolídnej zahraničnej politiky je o to väčšie.
Izrael je krajinou, ktorá je na konci, a preto sú tam prítomné príšerné vojenské aktivity.
Nemecko nenachádza skutočné korene vo svojom vlastnom hospodárskom systéme, hoci schopnosť myslenia a vedecký fundament národa by v oblasti hospodárenia dokázal prinášať priam príkladné výkony. Prostredníctvom rozličných krajín, hlavne prostredníctvom Ameriky a Anglicka, má byť Nemecko destabilizované. Strach, že by predsa mohlo nadviazať vzťahy s Ruskom, je veľkým a to je okolnosť, ktorá by bola smrteľnou ranou pre iné západné národy. Avšak práve preto, že je hospodárstvo v Nemecku zvonku rozhodujúcou mierou sankcionované a všade sa nachádzajú pokusy o destabilizáciu, získa nemecký duchovný život svojráznym spôsobom tajné a hlbšie priateľstvo s Ruskom. Zatiaľ čo „na ulici“ a v médiách je prítomné štvanie proti Rusku, v dušiach, dokonca aj v tých, ktoré samé iných štvú, vnútorne stúpa skrytá sympatia. Kvôli tejto čisto vnútornej okolnosti Rusko jedného dňa Nemecko vyzdvihne, avšak ešte nie v prichádzajúcom roku. Peňažné dotácie, ktoré Nemecko posiela na Ukrajinu, majú iný charakter, než tie, ktoré posiela Anglicko, Francúzsko alebo Amerika. V skutočnosti vojna nie je v záujme Nemecka, ale nemecký národ cíti niečo ako povinnosť a poskytované peňažné dávky, keď na ne nazeráme trošku hlbšie a názorne, treba chápať ako spovedanie sa Bohu, o ktorom však človek nevie, ako sa volá a čo vlastne chce.
Údaje Alfonsa Irlmaiera, bavorského jasnovidca, doposiaľ neboli relevantné. Pre prichádzajúci rok sú však predsa viditeľné udalosti, ktoré vykazujú porovnateľný smer a podobnosť s Irlmaierovými výpoveďami. Treba očakávať veľké útoky s veľmi ničivým charakterom prostredníctvom biologických alebo dokonca atómových zbraní.
V Nemecku sa však bude rozvíjať klíček hospodárenia s ideálnymi predpokladmi a to viac než v iných krajinách. Tento klíček sa dá z idey rozvinúť na ideál a popísať nasledovne:
1. Všetko hospodárenie má viesť k stúpajúcej osobnej kvalite života.
2. Všetci blížni, ktorí sú v nejakom vzťahu s dotyčným podnikom alebo jednotlivým podnikateľom, majú tiež zažiť rozšírené a pozdvihnuté zlepšenie kvality života, ako psychicky, tak aj fyzicky.
3. Hospodárenie nemá tvoriť priveľký prebytok ani nedostatok, ale má ponúkať to, čo človek potrebuje. Nepotrebuje žiadne milióny a nie je potrebné vyrábať škodlivé výrobky. Prostredníctvom osobných hospodárskych ambícií má vznikať ľudská a ekologická rovnováha.
4. Vzťahy medzi ľuďmi sú dôležitejšie ako výhodnosť nákupov. Všetko zaobchádzanie s peniazmi a tovarom má viesť k lepším vzťahom.
5. Pocit hodnoty vo vzťahu k produktom a ľudským výkonom má narastať. Na tomto základe sa tvorí dobrý ľudský postoj, česť a rozvíjajú sa kultúrne hodnoty.
6. Produkty sa majú kvalitatívne a prakticky ďalej rozvíjať a ľudia, ktorí na ich rozvoji pracujú, sa musia psychicky stabilizovať. Práca sa má stať radosťou a hospodárenie získava logiku a vzájomnosť.
Do tohto konceptu treba pridať ešte dva ďalšie body z duchovnej dimenzie:
7. Zosnulí v posmrtnej ríši sa majú tešiť z ľudských spojení, ktoré vznikajú prostredníctvom hospodárenia.
8. Ďalšie krajiny získajú rovnováhu prostredníctvom ideálu hospodárenia, ktorý človek rozvíja. Môže vzniknúť veľké vyžarovanie v zmysle duchovného bohatstva.
Tento ideál však nezačína v štátnom systéme, ale v jednotlivom indivíduu. Odvaha pre rozhodnutie rozvíjať hospodárenie týmto spôsobom si vyžaduje samostatnú rozhodnosť a výnimoční jednotlivci ju môžu šíriť do ďalších spoločenstiev.
Z uvedených dôvodov preto hospodárenie nie je chápané vo význame dávania a brania, ale tvorí proces nastávania stúpajúcej vzťahovej sféry, budujúcej kultúry hodnôt a duchovnej harmónie. Správne hospodárenie neobsahuje žiadne straty, ale čisté zisky a to tak v materiálnom, ako aj v ideovom zmysle. Hoci vydávame peniaze a tieto ostávajú v obehu, nie sú stratené, ale zlepšujú najrozličnejšie formy kvality života a prinášajú kultúre novú fantáziu. Tento ideál je možný a raz musí byť a aj bude rozvinutý z duchovného konceptu.
Keď sa rozliční ľudia individuálne nasmerujú k tomuto ideálu, získajú veľmi pekné vyžarovanie, dôstojnosť a slobodu v zaobchádzaní so sebou samým a s rôznymi prácami. Potom už nebude existovať rozpoltenosť medzi prácou a voľným časom, ale otázka vývoja môže priniesť syntézu pre rozličné oblasti života. Zdravotne znamená ideál hospodárenia uvoľnenie príjemného dychového procesu. Chamtivosť, fixácia na peniaze a neustála existenčná núdza, ktoré naproti tomu narúšajú celkovú ľudskú vzťahovú sféru, prinášajú mnohé choroby a obzvlášť zaťažujú pľúca. Prostredníctvom ideálu hospodárenia môžu vzniknúť slobodný dych a liečivý vplyv na orgán pľúc.
Prakticky videné, človek nevyhadzuje peniaze nezmyselne len preto, že ich má, ani sa nenechá zlákať na darovanie peňazí, ak to nie je primerané. Každým výdajom peňazí vzniká zodpovednosť a kto nehromadí svoje peniaze, ale udržiava ich zmysluplne v obehu, môže otvoriť duševnú vzťahovú sféru. Vykorisťovanie s kapitalistickým charakterom ani jednostranné pokusy vstúpiť do komunistických spoločenstiev a tak sa vyhnúť otázke hospodárenia nie sú pre tento ideál vhodné. Hospodárenie si vyžaduje osobné zaoberanie sa so sebou samým, so životom, s blížnymi a rozličnými tovarmi. K tomu je potrebná racionalita a emocionalita sa musí stiahnuť.
Žiaľ emocionalita je najväčším nepriateľom hospodárenia a núdza, v ktorej sa ľudia nachádzajú, je podnetom k nesprávnym rozhodnutiam. Sú rozbehnuté plány, ktoré chcú úplne ochromiť hospodárenie, aby ho napokon naštartovali nanovo s orientáciou na systém. Pôsobia však veľmi cudzo a ešte materialistickejšie než kedykoľvek predtým.