Vtelenie Ahrimana – 2.časť

Zverejnené dňa 1. decembra 2025

Zjavenie Antikrista a Ahrimana

Autor: Heinz Grill

V duchovnej škole musí ašpirant už v základnom učebnom kroku vedieť rozlíšiť svetlé sily od temných a nakoniec jasne, obrazne, vhodnými slovami a praktickými prirovnaniami charakterizovať najrozmanitejšie podstaty, či sú podporujúce, zdraviu prospešné a estetické alebo či majú zväzujúci, ochromujúci a chorobu vyvolávajúci účinok. Preto nestačí len profánne rituálnym alebo verbálnym spôsobom vyznať kresťanskú vieru alebo lapidárnou slovnou formuláciou vyhlásiť, že niekto pracuje s anjelmi; rovnako ako pri každom inom povolaní, človek musí preukázať schopnosti hodné tovariša a opísať vec takým spôsobom, aby bola matematicky a presne, ba dokonca vedecky presne zrozumiteľná. Tak ako sa lekár musí naučiť rozlišovať medzi hlbokou žilovou trombózou a natiahnutím trojhlavého lýtkového svalu, aby mohol začať racionálnu terapiu, tak aj niekto, kto prechádza duchovným školením, musí byť schopný opísať skutočné konanie a výzor anjela a odlíšiť ho od zasahujúcej, zväzujúcej ahrimanizujúcej bytosti. Napokon je potrebné dôkladné štúdium zákonitostí ľudského života a rozdielov medzi telesnými a duševnými prejavmi a v neposlednom rade vyššími duchovnými skutočnosťami. Preukázaním skutočne dôkladného štúdia s kvalifikáciou relevantnou pre skúšku môže uchádzač efektívne čeliť javom doby, odolávať pokušeniam a dosiahnuť životný cieľ založený na rozvojových a univerzálne platných ideáloch. Moc Ahrimana alebo Antikrista – ako možno v širšom význame označiť zlo – na neho potom už viac účinne nepôsobí a nemôže viac iritovať jeho vedomie. Pokušiteľská moc sa vyhýba duchovnej integrite. Nedokáže ňou preniknúť, ani si ju podmaniť. Zdravo orientované duchovné štúdium tak chráni človeka pred mnohými pascami, ktoré môžu zvrhnúť úprimnú snahu a vtiahnuť myseľ do bytostnej, diabolsky chamtivej žiadostivosti nepriateľa – toho neznámeho pokušenia, ktoré je tak ťažké uchopiť.

Kto Ahrimana pozná, nikdy ho – z múdrosti – nenapadne; kto ho však nepozná, konfrontuje ho a tým sa s ním nevhodným spôsobom spája.

Autenticita zla

Vo všeobecnosti je zlo skutočnou, bytostnou existenciou, ktorá sprevádza život v najrozličnejších podobách, niekedy jemne, niekedy zlostne, s nespočetnými stupňovaniami. Protivník, Satan, v antropozofii nazývaný Ahriman, ktorý predstavuje veľké zvádzanie sveta prostredníctvom pripútanosti a väzieb, sa neobjavuje iba raz a už nikdy viac – aby si to niekto vedel ľahšie predstaviť, neobjavuje sa explicitne práve v jednej osobe schopnej uvrhnúť celý svet do hlbokého a nevyhnutného chaosu. Hoci Rudolf Steiner hovorí o skutočnej inkorporácii Ahrimana a táto sa duchovnému videniu javí v obraze jednotlivej osoby, ide o osobitnú víziu, ktorá vo svojej svetlo pohlcujúcej a ohraničujúcej skutočnosti povstáva v človeku samotnom, a preto v realite zahŕňa pomerne rozsiahle prejavy. ¹⁾ Rudolf Steiner uviedol: „Tak ako na začiatku 3. tisícročia pred Kristom existovala inkarnácia Lucifera, tak ako existovala inkarnácia Krista v čase Mystéria na Golgote, tak aj niekedy po našej súčasnej pozemskej existencii, okolo 3. tisícročia nášho letopočtu, bude existovať západná inkarnácia bytosti Ahriman.“ (…)

„Historicky však zisťujeme, že luciferiánsky prvok prevládal v určitých prúdoch kultúrneho vývoja v predkresťanských časoch a v prvých storočiach po Kristovi, zatiaľ čo Ahriman je aktívny od polovice 15. storočia a stále silnie, až kým nedôjde k skutočnej inkarnácii Ahrimana medzi západným ľudstvom.“ (…)

„Ahriman sa zjaví v ľudskej podobe. Jedinou otázkou je, ako pripravené nájde ľudstvo: či mu jeho prípravy pomôžu získať za svojich nasledovníkov celé ľudstvo, ktoré sa dnes nazýva civilizovaným, alebo či nájde ľudstvo v takom stave, že mu bude schopné odolať.“ (Všetky citáty z deviatej prednášky Súhrnné spisy 193, str. 165 a nasl.)

Je však pravda, že existujú ľudia, ktorí sa natoľko spájajú s tými najnegatívnejšími aspektmi, že na tomto základe preberajú karmu iných ľudí a sami sa stávajú prototypom takzvaného diabla. Antropozofia síce špekuluje o príchode Ahrimana, no ak človek veľmi presne a svedomite sleduje okolnosti v slede inkarnácií – a to je skutočná duchovná práca, meditatívna práca, ktorú nemožno podceňovať – zistí, že takzvané zlo už do ľudstva vstúpilo a bude sa ďalej šíriť v kolektívnych kruhoch ako bujnejúci nádor. Duchovné skúmanie reality bráni príchodu špekulatívnej, polarizujúcej a strachom naplnenej budúcnosti a ponúka nádej. Diabol nie je len pokušiteľ, sila, ktorá nevyhnutne pohlcuje svoje obete a okorenené ich s pôžitkom servíruje v pekle; je to práve tento živý, ťažko uchopiteľný rozmer, ktorý môže človeku odňať karmu, osud a otvoriť duchovnú cestu k väčšiemu ľudskému spojeniu a láske. 

Spôsob, akým sa zlo šíri, aké psychologické mechanizmy používa a ako dokáže vytvárať a ničiť osudy, je mimoriadne zaujímavý a zaslúži si osobitnú pozornosť v ďalších úvahách. Život a jeho prejavy možno vnímať z perspektívy duchovného vývoja a reality duševno-duchovných zákonov a ak sa týmto smerom podniknú hoci len malé kroky, obavy, ktoré sa javia byť prebúdzané so zlom, získajú nové možnosti a dokonca nádejné perspektívy. 

Podrobná analýza vnútra ľudskej bytosti

Podľa fundovaného duchovného hľadiska existujú ľudia, ktorí nielenže navonok konajú takzvané zlé skutky, ale oveľa hlbšie, až na úrovni svojho vegetatívneho systému reprezentujú samotné bezprostredné riadenie zla. Ak by sme ich prirovnali k prírodným prvkom, nie sú ako krokodíl, ale prejavujú sa priam ako samotný krokodílí chrup.

Istá mimoriadna inkarnácia napríklad vstúpila do pozemského bytia narodením a spolu s matkou vložila do tichej sféry sveta akúsi vnútornú planétu pre zlo. Prišla bez slov a činov, jednoducho len svojou existenciou, do istej vnútornej, neviditeľnej, úplne nepopulárnej, no predsa existenciálnej pôsobnosti. Navonok preto existujú historické súvislosti určitých udalostí, ktoré zanechávajú v stvorení sveta veľmi negatívne stopy. Vnútorné, neviditeľné a tiché sily, ktoré môžu prebývať v dieťati, však napriek tomu na vonkajšie dianie pôsobia ako nepostrehnuteľný faktor. Práve v tom čase začal Hitler svoje ťaženie proti Poľsku. Tá istá osoba však vyrastie, uzavrie manželstvo, založí si rodinu, vytvorí si istý druh narcistického oprávnenia pre život a potom, keď nastúpi nové tisícročie, môže opäť s mimoriadnou pôsobnosťou ovplyvňovať úroveň ľudstva. Postupom času sa v tejto navonok veľmi bezvýznamnej inkarnácii rozvinie mimoriadna charizma a sugestívna sila. Získava svojských vnútorných neviditeľných nasledovníkov bez akýchkoľvek vonkajších znakov viery, národnej príslušnosti či bratstiev. Mnohí ľudia, ktorí zo slabosti sugestívnym spôsobom uzavreli skryté spojenectvá, majú potom schopnosť zajať ostatných a upevňovať si moc tým, že charizmaticky využívajú silu iných ľudí. 

Na začiatku obdobia covidu sa tá istá pôsobnosť prejavila znovu, už nie priamo ako osoba, ale sprostredkovane prostredníctvom svojich nasledovníkov. Toto nasledovanie, ktoré sa teraz objavuje celkom nevedome, má podobné predpoklady ako prvá materská bunka toho úplne skazeného a s mimoriadnou zákernosťou vťahuje do zajatia pokušenia ľudí, ktorí sú kvôli svojej slabosti voči nemu bezbranní. Tieto vlastnosti nenesie len jedna osoba, ale aj jej následné, opakujúce sa inkarnácie, ktoré sa už neobjavujú v poriadku prírody, ale podobné čeľustiam krokodíla fungujú autonómne a zvyčajne neviditeľne sa s pôžitkom venujú svojej sadistickej hre. Potenciál týchto jednotlivcov je istou formou negatívnej iniciácie. 

V dobrej duchovnej škole sú tieto inkarnácie známe. Nikdy sa však neuvádzajú ich mená, pretože by to po prvé z právneho hľadiska porušovalo ľudské práva a po druhé by to spôsobovalo zbytočný zmätok a konfliktné situácie. Ľudia dnes musia čeliť zlu realisticky a objektívne a rozvíjať nádej poskytujúcu perspektívu. Intenzívnym zameraním sa na ideály a súčasným skúmaním síl odporu až do samého zárodku ich existencie v podsvetí vytvárajú duchovní žiaci určitú protiváhu voči náladám skazy. 

Tí, ktorí poznajú Ahrimana, na neho v múdrosti nikdy nezaútočia; tí, ktorí ho nepoznajú, sa s ním však konfrontujú a spájajú sa s ním nesolídnym spôsobom. Vhodný spôsob, ako sa s Ahrimanom vysporiadať, je pozorovať ho a chápať ho, ale nebojovať proti nemu. 

Iniciácia zlom stojí v kontraste s duchovnou iniciáciou

Čo je negatívna iniciácia? Na ilustráciu, niekto by mohol navrhnúť zločinecký plán s úmyslom ublížiť iným a skutočne ho uskutočniť so všetkými jeho dôsledkami, čím by sa zlo prejavilo prostredníctvom konkrétnych činov. Ak by táto istá osoba len premýšľala o týchto násilných a deštruktívnych plánoch, ale v skutočnosti by ich nevykonala, nikdy by nebola právne zodpovedná a mala by ospravedlnenie pred sebou samým a vlastným svedomím. Táto osoba by čin iba vymyslela, ale z racionálnych dôvodov by ho nevykonala. Premýšľanie o čine nie je zločin, no spáchanie trestného činu podlieha súdom a spoluúčasť na nezákonnom čine rovnako podlieha trestnému právu. Ahriman spájaný s Antikristom dnes sám nie je priamym páchateľom; využíva silu iniciácie na ovplyvňovanie konania druhých. Inkarnácia Ahrimana, ktorá sa prejavuje ničivou vôľou, si vyžaduje len istú mieru nečestného konania, pretože je natoľko inkarnovaná v sile svojho vlastného deštruktívneho potenciálu, že pácha zlo už samotným vyžarovaním telesnosti. Ale čo je Ahriman? Pre túto pokušiteľskú silu je charakteristické úplné zviazanie sa s voľou a túžbou, aby sa svet podriadil jej vlastnému narcistickému záujmu. Nie je to vonkajší jav, ako napríklad digitálny finančný komplex alebo osoba, ktorá chce zdecimovať celý svet vakcínami. Človek sám vstupuje do úplného spojenectva s Ahrimanom a stáva sa rohatým zverom. Možno nie je ťažké vnímať určité lákavé sklony Ahrimana v kontexte spojení a väzieb. Je však odvážnym počinom definovať skutočnú ahrimanskú inkarnáciu a dať tak zlu úplne osobný a menovitý súvis . Veľmi hlboké štúdium človeka – jeho vyžarovania, jeho pôsobenia, jeho biografie a jeho miesta v rámci väčšieho svetového celku – je nevyhnutným pre racionálne rozpoznanie autenticity zla, ktoré je úplne protikresťanské a zlomyseľné.

V tomto zmysle dochádza k rozmachu zla. Ako už bolo spomenuté, človek môže myslieť deštruktívne myšlienky, ale nekonať podľa nich. No deštruktívne myšlienky možno rozvíjať a prostredníctvom série dôsledkov ich uviesť do realizácie. Na tejto úrovni je potom daná už skutočne veľká pohroma. Tretia fáza nastane, keď sa toto zlo stane svojou vlastnou autenticitou, avšak vtedy je už jedno, či v danom momente z tejto osoby vychádzajú deštruktívne činy alebo nie. Škodlivý vplyv takejto osoby sa prejaví vždy a všade. Človek nielenže pácha zlé skutky, ale on sám, až na úrovni svojho vegetatívneho systému, je riadením a zdrojom inšpirácie pre zlo. Tento opis môže byť hrozný, ale opis okolností nemôže pripúšťať relativizmus ani zrovnávanie. Na druhej strane táto silná autenticita zla preberá karmu druhých ľudí a dláždi cestu k väčšej, slobodnejšej iniciatíve v konaní. 

Tieto mocné vtelenia Ahrimana, ktoré sa prototypovo prejavujú len u veľmi malého počtu ľudí a aj to v rôznej miere, sa nedajú od nikoho poučovať a ani im nikto nevie dopomôcť k dobru. Chcú odniesť karmu z duchovného poriadku. Ľudia tohto druhu sú však veľmi zriedkaví a vo svojej najčistejšej podobe sa objavujú len sporadicky, a to v obdobiach vývojových kríz ľudstva. 

Dôsledky týchto takzvaných „inkarnácií zla“ sa nakoniec prejavujú v komplexnej rozmanitosti; primárne sa priživujú na tých, ktorí majú sklony k slabej vlastnej odolnosti. Tento nedostatok vlastnej sily alebo morálne-duchovnej sily je nápadne zrejmý u veľkého počtu ľudí, nielen v sekulárnej spoločnosti, ale aj v alternatívnych kruhoch, nových náboženských hnutiach, ideologických komunitách a kultových hnutiach. Napríklad ľudia sa môžu navonok javiť ako veľmi nezávislí a silní, preniknutí misionárskou horlivosťou, vzývajúci guruov, majstrov, Krista, evanjelium alebo aspoň dobré veci, no vo vnútri svojej duše a vo svojom morálnom základe sú veľmi slabí. Títo ľudia sú zvlášť „otvorenými dverami“ pre istý druh duchovného materializmu a to je ten veľký, novovznikajúci, jemný, ale silne opojný protiklad, ktorý reprezentuje iniciácia Ahrimana. Falošná ideológia lásky absorbuje pokušenie ešte silnejšie než bežné materialistické nálady sveta.

Znamením Ahrimana a jeho pripútanosti k svetu je klamstvo a snaha získať moc nad duševným životom iných. Títo ľudia neusilujú o lepší svet a duchovné osvietenie kvôli pravde, ale kvôli osobnému sebapotvrdeniu a uznaniu zo strany kolektívu.