Ochorenie na koronu – šanca pre budúcnosť

Originál článku bol zverejnený 30. marca 2022

Článok Heinza Grilla

Medicínske pozorovania ohľadom korony

Lekár Dr. Shankara Chetty ošetroval v Afrike viac ako sedemtisíc pacientov, ktorí ochoreli na koronu. Prostredníctvom výskumného zaoberania sa obrazom choroby a pozorovania foriem jej priebehov dospel k výsledku, že táto vírusová infekcia často prechádza do alergie, ktorá jednotlivým pacientom veľmi často spôsobuje ďalšie komplikácie. Takzvaný syndróm dlhého covidu by sa v zmysle tohto pozorovania mohol stať problémom kvôli vyvolaným alergickým prejavom. Podávanie antihistaminík podľa skúseností lekára Shankara Chetty potlačilo zápalové podnety a ťažkosti s dýchaním.¹⁾Pozri tiež interview so Shankarom Chettyom na YouTube.

Prostredníctvom mnohých sugescií a na nich naviazaných strachov, ktoré sprevádzajú korona infekciu alebo ju dokonca kauzálne motivujú, sa autonómny nervový systém so svojimi parasympatickými a sympatickými riadiacimi funkciami stáva zmäteným a nevyhnutne nastupujú zápalové prejavy, dyspnoe²⁾Dyspnoe je medicínskym pomenovaním pre dychovú nedostatočnosť, ktorá sa často objavuje aj v kontexte korona ochorenia., kardiovaskulárne problémy a dlhšie fázy vyčerpania. Aké terapeutické opatrenia môžu regenerovať túto vegetatívnu nerovnováhu, ktorá vysiela disharmonické riadenie zdola hore do dýchacích ciest? Existujú lieky, okrem silných psychofarmák, ktoré dokážu pôsobiť proti tejto neskoordinovanej, vnútornej, autonómne pôsobiacej situácií?

Vegetatívny systém s jeho nevedomým riadiacim mechanizmom má tú vlastnosť, že naň možno veľmi ťažko dosiahnuť vonkajšími opatreniami a všetkými spôsobmi disciplinovania sa alebo pomocou autosugescie. Svoje pôsobenie v tele riadi podľa ľubovoľných a vari, keď to tak vyjadríme, veľmi svojvoľných a nie vždy fyziologicky zdravých postupov. Ovplyvňovanie vegetatíva musí preto prebiehať prostredníctvom vedomia, nepriamym a podľa možností múdrym spôsobom.

Senzorické a motorické nervy

Alergie, zápaly v nosohltane a v prieduškách, ataky kašľa a dýchavičnosť skutočne viažu pozornosť človeka na fyzické telo. Dýchanie samotné by v zdravom stave malo plynúť prirodzene a uvoľnene a podľa možností by nemalo podliehať obštrukčnému zúženiu z dôvodu zápalových reakcií. Avšak práve ataky kašľa kradnú pacientovi akúkoľvek prirodzenú komunikáciu a skutočne ho pevne zadržiavajú v jeho vlastnom dýchacom systéme. Prostredníctvom dráždenia v hrdle a prieduškách dokáže človek, ktorý rozvinul duchovný spôsob nazerania, spoznať, že pacienta ozaj utláča takzvaná astrálna bytosť, väčšinou so žiarivo jedovatým charakterom. Táto astrálna bytosť nie je voľne viditeľná zrakom, avšak môže byť vnímaná určitým koncentrovaným pozorným vnímaním. Pacient subjektívne veľmi často zažíva, akoby ho prepadali útoky zvonka a na tieto reaguje prudkým kašľom. Tieto ataky väčšinou čoraz viac dráždia sliznicu a dotknutý človek skutočne sťahuje napadnuté astrálne telo zvonku do svojho vnútra. Zápal týmto spôsobom intenzívnejšie zasahuje do organizmu.

Pre čo najobjektívnejšie a najzdravšie vnímanie potrebuje pacient nervovo silný základ a to dokonca v zmysle senzibilných nervov. Každé pozorovanie, ktoré objektívne a slobodne zodpovedá faktom a okolnostiam skutočnosti, vyžaduje istý druh prekonania telesne poviazanej situácie a určité ustúpenie, zmĺknutie motorickej, vôľovo orientovanej nervovej sústavy. Každopádne je pre vyliečenie korona infekcie potrebné vedomé používanie senzibilných nervov a tým rozvoj objektívneho zmyslového pozorovania a jasná tvorba predstáv. Senzibilné nervy prijímajú a sú vo svojej pohybovej orientácií centripetálne, z periférie do vnútra, teda dostredivo orientované, zatiaľ čo motorické nervy vyžarujú centrifugálne a prenikajú smerom do periférie.

Keby chcel teraz niekto rozvinúť nové kroky vo svojom živote, začínali by tieto nie v motorickom zanietení, ale v pozorovaní najrozličnejších okolností a v rozvinutí čo možno najjasnejších myšlienkových pochodov. Korona ochorenie vyžaduje pre svoje vyliečenie tieto rozličné objektívny formy vedomia. Jednotlivec by sa doslova chcel cez novo získané vedomie centrovať podľa lepšieho, sústredenejšieho vnútorného stredu. Chce sa, keď to vyjadríme jednoducho, prekonať v starých štruktúrach a prostredníctvom práce vedomia objektívnejšieho charakteru získať viac konštruktívnu, citlivú a múdrosťou viac naplnenú skutočnosť.

Prekonanie disharmonického vegetatívneho riadenia

Podľa zákonitosti duchovného rozvoja ostáva choroba existovať tak dlho, kým nie je prekonaná prostredníctvom lepšej a viac použiteľnej štruktúry. Z praktického hľadiska preto veľmi často zostávajú v organizme existovať vegetatívne disharmónie a spôsobujú stavy vyčerpania alebo chronické zápaly, dokým rozvoj nedokáže dosiahnuť najbližšiu a želanú úroveň. Korona ochorenie doslova vyzýva k tomuto novému začiatku, ktorý individuálnym spôsobom čaká vo vedomí každého človeka.

Kľúčové body k tomuto novému začiatku predstavujú vedomie a spôsob dýchania každého indivídua. Spravidla je celkové dýchanie s jeho kvalitou, rytmom a jeho vonkajšou orientáciou najintenzívnejšie spojené s nevedomými a teda s vegetatívne autonómnymi riadiacimi procesmi. Vo všeobecnosti dýcha ľudské indivíduum podľa takzvaných karmických predpokladov, alebo inak povedané, podľa osobných dispozícií. Keď je potom tento dýchací proces dodatočne ovplyvnený zápalmi, trpia prirodzené zmyslové kontakty, ktoré sú nasmerované na svet a následkom toho celkové životné sily. Pri záchvate kašľa chce telo skutočne pohltiť vedomie a pripútať ho úzko na telo. Ako sa jednotlivec oslobodí od týchto atakov?

Najprv je potrebné vyliečiť zápaly v tele. Ak ale pretrvajú ďalšie reakcie, akými sú alergie alebo nové iritácie na základe ešte zostávajúcej vegetatívnej nerovnováhy, musí pacient vynaložiť disciplínu a naučiť sa používať svoje vedomie nezávisle na tele. Je vskutku potrebné trénovať určité trvalejšie udržiavanie pozornosti a procesu myslenia pri zvolenej téme. Ako získa jednotlivec nový začiatok, ktorý umožní ustúpenie doterajších genetických daností?

Čím viac sa človeku, ktorí sa venuje tomuto cvičeniu, podarí dlhší čas myslieť dobrú myšlienku a priviesť ju do praxe, tým viac sa rozvinú nové životné sily, takzvané nové éterické sily. Nie je to iba výživa, ktorá v tele vytvára určitú energiu, zdravé éterické posilnenie je dokonca oveľa viac dostupné prostredníctvom rozvinutých myšlienok, ktoré človek dlhší čas nasleduje a ktoré reprezentujú čo najkvalitnejší ideál. Spirituálne štúdium dokáže v tejto súvislosti, pokiaľ je aspoň započaté solídnym spôsobom, poskytnúť mimoriadne dobré predpoklady vyliečenia a očistiť vegetatívny systém.

Liečba prostredníctvom slobodného dychu

Najlepšie však je, keď cvičiaci popri obsahoch vedomia, ktoré rozvíja, dbá na dych. Ako slobodne plynie tento dych? Pozorovanie dychu predstavuje disciplínu, ktorá rozhodne nie je veľmi ťažkou.³⁾Podnety k pozorovaniu a rozvíjaniu slobodného dychu nájdete v knihe „Slobodný dych“. V zásade by mal byť dych slobodným od emócií a mal by v súlade s procesmi vedomia cez pľúca prúdiť ľahko a beztiažovo. Čím viac sa rozvinie táto sloboda v dychu, tým ľahšie sa vedomie rozpína v kontakte s vonkajškom. Prostredníctvom slobodného dychu sa stanú vnímateľnými nové priestory. Nejedná sa pritom ale o priamu, vedomú dychovú gymnastiku, ktorú teraz jednotlivec rozvíja, ale skôr o senzorickú schopnosť pozorovania priebehu dýchania a o cielený rozvoj určitých obsahov predstáv a foriem vedomia. Jasné a emancipované myslenie, ktoré je slobodné od sugescií a zároveň tiež nie je príliš motorický hnané prostredníctvom emocionálnych návalov túžob, vedie k peknému otvorenému cíteniu priestoru. Jednotlivec, ktorý toto cvičenie zvládne, dokáže spravidla veľmi rýchlo prekonať vyčerpanie a začať zdravý vzťahový rozvoj.

V zásade sa v dychu zrkadlia všetky strachy a prevzaté sugescie. Rovnako neblahé vzťahové pomery s ich konfliktami, či už sú vedomé alebo aj nevedomé, nenechajú dych viac slobodne plynúť a jednotlivec s každým výdychom a nádychom vnáša do seba a do vzdušného okolia nevyriešený emocionálny balík. Dýchanie je bytostne zaťažené týmito psychickými, väčšinou nevedomými vplyvmi. Človek hľadajúci liečbu môže preto pozorovaním dychu zažívať nový, slobodný priestor a s určitou mierou cvičenia dokáže rozlišovať, aké sú to vplyvy, ktoré ho prostredníctvom týchto pohybov vzduchu zasahujú až vo vnútri, v podobe fyzického ochorenia. Je to vedomie, ktoré napokon dokáže urobiť dych a celého človeka slobodnejším.

Praktické cvičenia k oslobodeniu dychu

Vstúpime do priestoru, či už je to sála, izba alebo prirodzene otvorený pozemok. Tým, že fyzické telo vojde do tohto priestoru, zaberie miesto pre seba. Každá fyzická forma sama pre seba požaduje priestor, nárokuje si vlastnú hmotu a vytláča vzduch.

Avšak predstava, že vojdeme do priestoru a  vnímame ho bez toho, aby sme si nárokovali vlastnú časť, umožní senzibilným spôsobom zvýšiť pozornosť. Na jednej strane sa nachádza vlastné telo. Vonku sa nachádzajú priestorové podmienky, ktoré sa za určitých okolností, keď sa jedná o ohraničený priestor, môžu dokonca javiť úzkymi. Avšak vždy je to priestor a tento sa dá vnímať. Tým, že cvičiaci skutočne vedome zažíva priestor, bez ohľadu na to, akú má kvalitu, pocíti zmenu vo svojom dýchaní. S priestorom zažíva atmosféru vzduchu. Vnímanie priestoru a pohybov dychu patria blízko k sebe. Vnímanie pre vzdušný a všeobecne pre okolitý vzdušný okruh narastá. Ľudské vedomie získava prostredníctvom priestorového vnímania veľmi senzitívny vzťah k dychu. Priestorová šírka sa môže citlivým spôsobom zväčšovať, aj keď si samotné fyzické telo zachováva svoje pomery. Široký priestor predstavuje formu zažívania, pri ktorej všetko fyzické ustupuje a dych sa na moment oslobodzuje. Cítenie priestoru vedie ľudské vedomie do väčšej perspektívy a oživuje pocitový život smerom zvonka dovnútra, alebo inak vyjadrené, z väčšej otvorenejšej formy k menšej. Telo sa nachádza v priestorových podmienkach a je mikrokozmom v sebe, zatiaľ čo ho obklopuje väčší makrokozmos s určitými priestorovými proporciami.

Oslobodenie dychu vedie k prirodzenému uvoľneniu a vzrastajúcej schopnosti pozorovania. Vedomie sa každopádne na chvíľu dokáže nanovo orientovať, keď sa prostredníctvom cielenej pozornosti rozpína do priestoru, šíri sa a seba samé oslobodzuje z uväznenia v tele.

Cvičenie je jednoduché. Vyžaduje len cielenú tvorbu predstáv, pozornosť a schopnosť pozorovania. Regenerujúci, senzitívny zisk je možné vnímať veľmi rýchlo už po niekoľkých málo opakovaniach tohto cvičenia. Dych získava väčšiu slobodu a vedomie zažíva moment nových zmyslových dojmov.⁴⁾Pozri tiež knihu „Slobodný dych“. ⁵⁾Rozličné priestory a ich impresie dávajú spravidla ľudskému vedomiu veľmi rýchlo cítenie šírky alebo úzkosti. Do určitého stupňa je fyziológia dychu závislá od týchto vonkajších dojmov, ale len do určitého stupňa. Zásadná, vedomá pozornosť pre rozličné, priestorovo dané, okolité dimenzie oslobodzuje ľudské vedomie od tela a následkom toho sa dych stáva nezávislejším od prirodzenej, vegetatívnej autonómie. Dych prijíma novú a ľahšiu kvalitu.