Výhľad pre nový rok – 2.časť

Originál článku zverejnený dňa 26. decembra 2021

Voľne podľa prednášky Heinza Grilla zo dňa 23.12.2021 v Arco

Zostup temnoty až do vnútra človeka

Kde dnes žije temná postava z kozmu?

Predpovedanie budúcnosti je spravidla relatívne náročnou úlohou, nakoľko sa nedá určovať podľa priamych predmetov, ktoré by boli bezprostredne uchopiteľné. To, čo spočíva v budúcnosti, je prítomné astrálnym, to znamená jemnohmotným spôsobom a je viditeľné vo vonkajších formách. V poslednom roku som hovoril o temnej postave v kozme, ktorá skutočne zacláňa istému pôsobeniu svetla, pripravenému vstúpiť. ¹⁾Pozri článok „Temný tienistý prízrak v kozme“ publikovaný 04.01.2021 Je rovnako astrálnou postavou a bola vytvorená z ľudského rozvoja, ktorý sa neuskutočnil z vlastnej zodpovednosti, ale z podvrátenia seba, z odovzdania seba, avšak nie altruistickým, lež materialistickým a emocionálne sa k sebe vzťahujúcim spôsobom. Duch a ľudský rozum boli eliminované a bez nich nemôže prospievať skutočné ja. Vychádzajúc z obrazu, že kozmos predstavuje túto temnú postavu, môže teraz nasledovať ďalšia vízia. Temná postava nie je viac v kozme, v zimnom čase naozaj zostúpila k Zemi. Pradie, fluktuuje a dýcha uprostred nášho celého ľudstva. Stala sa súčasťou ľudského bytia.

V tomto roku, prípadne v posledných dňoch tohto roka bola táto postava ešte akoby mimo ľudskej mysle. Teraz sa však nasťahovala do ľudských myslí a dovolím si povedať, bez toho, aby som preháňal alebo zastrašoval, ale preto, aby som vyjadril realitu: žije teraz uprostred ľudského zmyslového a dýchacieho pohybu. Vidíme ju nepriamo a každým dňom ju vdychujeme. Je to postava metafyzického charakteru, skrytá v svetle, citeľná a predsa neviditeľná, a v sférickom poli, v ktorom účinkuje, má vlastné silové pôsobenie a putuje od jedného človeka k druhému.

Pôsobenie tejto temnej postavy na ľudí

Zaujímavé pozorovanie sa otvára, keď charakterizujeme temnotu v jej obraze a v jej prejavoch. Rýchlo padajú slová ako svetlo a tma a asociujú sa s banálnymi pojmami dobra a zla. V nemeckom jazyku sa spravidla bezpodmienečne nerozlišuje medzi všeobecnom temnotou noci a duševnou temnotou. V talianskom jazyku naproti tomu sa pojmom „le tenebre“ myslí viac duševná stránka a táto sa rozlišuje od všeobecne tmavej polovice noci. Voľne možno slovom „le tenebre“ označiť aj šero v zmysle vzniku tieňa a označuje takpovediac súčasne duševné aj telesné, ako keď napríklad pred oči predstúpi tieň, lebo Slnko zaclonili vrchy. V zásade sa však pri temnote jedná o astrálnu skutočnosť, ktorá naozaj pristúpila k človeku a na svojej metafyzickej úrovni cirkuluje medzi ľuďmi. Tajne sa zmocňuje dychu a z neho sa vydáva do zmyslov. Jednotlivec sa musí zmieriť so skutočnosťou, že je nútený neustále hľadieť na nepekné obrazy vo svete a predovšetkým, že jeho zmysly skutočne tajne vyhľadáva táto sféra temnej astrálnej postavy. Nemožno prehliadnuť depresívne sklony, lebo depresia sa prejavuje ako vtiahnutie temných síl do človeka.

Ezotericky a podľa antropozofického učenia by sme povedali, že sa pri tejto bytostnosti pokúšajúcej sa o priľnutie k svetu a ženúce túžby jedná o Ahrimana. Preto mnohí ľudia z antropozofickej branže hovoria o inkarnácií Ahrimana. Priľnutie k tejto sfére, ktorú poskytuje temná bytostná postava a ktorá ju neustále spúšťa na ľudí ako dielo pavúčej siete lží a ňou si ich zbiera ako svoj polepený poviazaný úlovok, je typické pre túto bytostnosť Ahrimana.

Myšlienkový zmysel, ktorý by sa vlastne chcel radostne povzniesť a v ďalšom priebehu by chcel žiť v podobe cítení medzi ľuďmi, upadá do tajného a neviditeľného udusenia. Depresie, psychické zúfalstvo, spochybňovanie, bezútešné epizódy, ochudobnenia vzťahov, stiahnutia, procesy rozdeľovania a všetky úniky do závislostí alebo narkotizujúcich akcií sa musia nevyhnutne stať témou dňa. V celkom mimoriadnej miere vzniká nekonečne veľa prepojení a väzieb v rodinách a skupinách.

Tým tragickým na tejto bytostnej postave, ktorá už žije uprostred ľudstva, je ale to, že neostáva stáť vo vzdušnej výmene dychu a svetelných pomerov zmyslov, ale že má tendenciu pokračovať až do bunkového tkaniva. Temnota je všeobecne daná fázou noci, pričom pre ľudí predstavuje fyzické a prirodzené usporiadanie. Počas dňa by malo byť okolie hlavy človeka obklopené jasnosťou a svetlom, mal by myslieť v sile svojho rozumu a cítiť vnútrom svojho srdca. Táto metafyzická astrálna bytosť žije nezávisle od prirodzeného rytmu dňa a noci, preniká nevedome stále hlbšie do ľudského vnútra, až napokon zasiahne jeho bunky.

Zdravotné účinky

V medicíne sa používajú rozličné zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako tomogramy, echografia a ďalšie, ktoré slúžia na diagnostikovanie ochorení. Keď je na pečeni pomocou zobrazovacieho vyšetrenia viditeľný tieň, je to podnetom pre ďalšie vyšetrenia, nakoľko preň vyvstáva podozrenie na karcinóm pečene. Keď tkanivo odumrie, nastupuje takzvaná nekróza, takže keď tkanivo vypadáva zo života, pôsobí tmavo alebo takmer černasto. Infarkt sa prejaví tiež tmavými miestami v tele. Tkanivo viac nie je oživujúco prekrvené a vypadáva zo životaplnej súvislosti.

Do ľudského tkaniva sa svojou zatmavujúcou, zahaľujúcou, penetrujúcou, deštruktívnou a napokon aj metastázujúcou tmavou hybnou silou stále viac vžíva rakovina. Chýba svetlo s jeho peknou, štruktúru dávajúcou dynamikou a chýba aj radosť prirodzeného jasného vnímania farieb a foriem, ktoré sa objavujú vo svete.

Výhľadovo budú práve preto v tomto roku popri srdcovo-cievnych ochoreniach v hrozivej miere pribúdať rakovinové ochorenia a jednotlivec bude zneistený, ako sa môže pred týmto obrazom choroby chrániť.

Vyliečenie nemožno dosiahnuť zo subjektívnej situácie, potrebuje ducha

Temnota, ktorá bola nadradená, zostúpila nadol. Dnes žije uprostred ľudského zmyslového a dýchacieho pohybu, preniká a rozptyľuje sa až dovnútra telesnosti a zasahuje jednotlivé mitochondrie a tým aj bunky. Keď vychádzame zo skutočnosti, že svetlo viac nie je rovnakým, akým bolo kedysi pred rokmi, ukazujú sa skutočne osobité pomery, ktoré sú na jednej strane vnímateľné v ľudskej psychike a na druhej strane až v hĺbke telesnosti. Čo môže urobiť človek, ktorý pozoruje, že už viac nemôže a nesmie byť tým, kým by vlastne chcel byť podľa zdravého seba-bytia?

Človek sa vskutku cíti byť v situácií smrti. Keď nezaujate hľadí na prichádzajúci rok, hneď pozoruje, ako mu návaly temnoty zatieňujú každý radostný pohľad. V dianí, ktoré nepripúšťa žiadnu skutočnú životnú silu a žiadnu skutočnú budúcu nádej, sa cíti ako ochrnutý. Východiskom z týchto podmienok, ktoré stále viac hustnú, by bolo duchovné školenie a duchovné posilnenie človeka k skutočnému a jasnému ja. Je veľmi veľký rozdiel, či jednotlivec dokáže pozdvihnúť myšlienku do koncentrácie a vychádzajúc z nej rozvíja ďalšie predstavy a napokon nanovo oživuje a rozširuje svoj pocitový život, alebo či je len odkázaný na podmienky skutočnosti, ktoré sú dané. Rozum samotný potrebuje flexibilné, dynamické a aj slobodne udržiavané zaobchádzanie s myšlienkou. Situácia sa vyvíja tragicky od toho momentu, keď už ľudské vedomie nedokáže myslieť žiadne vyššie ciele a ani nie je schopné ich realizovať.

Vyliečenie tejto tmavej postavy, ktorá zasahuje ľudí v pasívnych fázach a aj najrozličnejších neriadených životných situáciách, je vlastne dané len prostredníctvom ducha. V prichádzajúcom roku budú pôsobiť mnohé mesačné sily, čo sú vo všeobecnosti sily, ktoré ľudské zmysly oživujú nevýrazným spôsobom. Keď Mesiac svieti na Zem, ženie rastliny do rastu a tento účinok sa v prichádzajúcom roku zvrhne až k bujnejúcim silám. Bude chýbať jasné svetlo s jeho štruktúru utvárajúcou dynamikou a preto bude žiť viac tieň než Slnko. Človek, ktorý je popri celkovom svetovom dianí zasiahnutý aj týmito astrálnymi účinkami, ktoré napokon aj sám vyrobil, skutočne nedokáže nájsť riešenie sám zo seba, alebo ak to inak vyjadríme, zo svojej subjektívnej situácie. Pasívne zbožňovanie božského ideálu alebo napríklad nádej vkladaná do tretej osoby, ktorá by mohla zachrániť osobný život, viac nejestvuje. Človek dnes musí nahradiť pasívny pojem viery aktívnym a veľmi odvážnym chápaním potenciálne možnej viery. Keď hľadí na skutočne možný pojem viery a ako už bolo povedané, keď ho oprostí od všetkých náboženstiev s ich pasívnymi formami zbožňovania a od všetkých formúl vyznávania viery, keď ho uchopí k praktickému napĺňaniu ľudského potenciálu, potom získa malý záblesk nádeje. V najvyššom zmysle však pojem viery každopádne ponúka nekonečne hlboko siahajúcu víziu. Pre toho, kto vypracováva duchovnú víziu, by nebolo ťažké objaviť pojem viery, ktorý sa pokúša prakticky a bezprostredne pretaviť myslenú ideu vo vzťahu k ideálu v jeho skutočnej dimenzii.

Jestvujúca existencia myšlienky

Kto chce spoznať myšlienku v jej jestvujúcej existencii ²⁾Vnímať myšlienku ako reálne pretrvávajúcu a zo seba vyžarujúcu existenciu je súčasnému človeku cudzie. Ako reálnu vidí matériu a myšlienku považuje za produkt mozgu alebo akýsi druh svetelnej reflexie, ktorá sa mu objaví v mozgu. Pri takomto hľadisku ostáva myšlienka len ako niečo veľmi vágne, čo sa ako nejaký druh snového výplodu alebo fatamorgány objaví vo vedomí a opäť zmizne. Súčasný človek nepociťuje skutočnú existenciu myšlienky, zatiaľ čo u starších filozofov, napríklad v dobách Platóna, bola ešte myšlienke, teda idei určitej veci, pripisovaná vlastná existencia a viditeľnej forme prejavu sa priraďovalo už niečo tienisté a minulé. Dnes by mal človek opäť zažívať myšlienku prostredníctvom svojej schopnosti koncentrácie ako existujúcu a mal by sa naučiť byť s touto myšlienkou vedome pôsobiaci a aktívny. a kto dokáže – ale nie prostredníctvom média, ale prostredníctvom usporiadaného posilnenia vedomia – v nejakej miere nahliadnuť do duchovných svetov, pozoruje, že existuje nespočetne veľa duchovných možností realizácie. Čo je skutočná viera? Nie je to len cítenie možnej pravdy, ale je to videnie reálnej a v duchu založenej skutočnosti. V ranokresťanských časoch ešte mohli vidieť Krista a preto bola otázka viery otázkou videnia. Dnes by sa človek musel učiť vidieť, že v duchovnom svete tŕpnu a čakajú všetky tvorivé mocnosti, aby jednotlivec uchopil najlepšie idey pre svoj život a kontinuálne ich formoval k ideálom. Otázka viery je dnes banálnym udržiavaním právd. V zajatí fyzickosti sa stala zaťažujúcou a odcudzenou. Na základe materiálneho sa chce ľudská myseľ pevne držať pozemských podmienok a hľadá pevné istoty pre svoju stratégiu prežitia. Aké istoty môže ale poskytnúť táto doba? Každé indivíduum musí dnes myslieť budúcnosť v plnom riziku ešte nerealizovaného, ale predsa predstaviteľného ideálu a cieľavedome podľa neho žiť. Po určitom čase skutočne vážneho úsilia získajú myšlienky počiatočnú realitu. Viera sa v tomto zmysle stane bezprostredne vidiacou silou a už začínajúcou realizáciou.

Temnota nemá pre toho, kto sa dokáže pohybovať na tejto úrovni alebo sa na nej učí orientovať, nevyhnutne veľký význam. Pre toho, kto sa snaží v duchovnom svete a začína sa tam na momenty zdržiavať, predstavuje len akési utrpenie, lebo rozpoznáva, že ľudstvo je akoby zajaté. Utrpenie však nie je utrpením, ktoré by človek pociťoval sám u seba, ktoré by duchovný bádateľ sám zažíval, ale je to utrpenie v tom zmysle, že pri pohľade na svet každý deň vníma toto utrpenie pred svojou tvárou. V zásade však táto temnota, keď ju pozorujeme z duchovného hľadiska, nemá veľa čo povedať, hoci aj prináša so sebou tie najťažšie priebehy chorôb. Inkarnácia Ahrimana je vytvorená prostredníctvom človeka a jeho spôsobu života. V skutočnosti nemá voči jestvujúcej existencii myšlienky žiadnu stálu existenciu. Temnota doslova vyzýva k novému začiatku s novými cieľmi a novými obsahovými vysporiadaniami. Tento nový začiatok však nemôže vykonať žiadna inštitúcia, musí byť dnes – a to je to mimoriadne na súčasnej dobe – v plnej zodpovednosti a so solídnymi obsahmi uskutočnený jednotlivcom samotným. Esenciálnym pre sebaposilnenie človeka sú stretnutia a vzťahy.

Pri pohľade na duchovný svet sa javí, že v budúcnosti nebude žiadny vodca, učiteľ, majster alebo zvláštna autorita, ktorí by zaviedli nové náboženské hnutie alebo špeciálnu stranu. Ahrimanská sila zničí človeka až do hĺbky a keby sa človek chcel vzpriamiť z tohto zničenia, vyžadovalo by si to všetku jeho samostatnosť a odvážne posilnenie jeho vedomia. Táto vlastná individuálna sebarealizácia nastupuje s rozličnými novými vzťahovými pomermi, ktoré v prichádzajúcom roku získajú zvláštnu podporu. V ďalších dňoch má dospieť do pozorovania to, ako sa tieto vzťahové pomery prejavia v budúcnosti uprostred bezútešného tienistého bytia a prevahy mesačného svetla.