Zničenie ľudského mozgu

Minister zdravotníctva Karl Lauterbach povedal bez podrobnejšieho a odôvodneného vysvetlenia nasledujúce slová: „Mozog je fascinujúci orgán, stále lepšie rozumieme tomu ako pracuje. Je jednoducho škoda neustále ho poškodzovať opakujúcimi sa covidovými útokmi.“ ¹⁾ Zdroj: Twitter

V prípade komplikovaného priebehu ochorenia na koronavírus môže vírusové ochorenie nepochybne preniknúť až do nervového systému. Avšak tvrdenia Karla Lauterbacha predsa obsahujú veľmi závažnú chybu, lebo pri interpretácií choroby smerujú len k významovej dimenzii čisto fyzického posudzovania. Zohľadnené nie sú príznaky strachu, ktoré vyššie vyjadrená veta obsahuje, a ešte menej pozornosti je venovanej celostnému duchovnému pozorovaniu. Každá vírusová infekcia, či sa javí neškodná alebo je veľmi komplikovaná, nedokáže vzniknúť iba z čisto fyzických symptómov, ale je skôr vyjadrením vplyvov, ktoré pramenia z väčšieho okolia a v konečnom dôsledku z presahujúcej duchovnej a pritom skutočne existujúcej reality. To, či sa táto nadradená jemnejšia úroveň teraz prejaví v zmysle vírusu alebo iných degenerácií, ako napríklad artériosklerózou, ktorá zužuje cievy a rovnako dokáže poškodiť nervový systém nedostatočným prekrvením, je veľmi rôznorodé.

Mozog je skutočne fascinujúci orgán, ktorý ale podlieha mnohým vplyvom. Napríklad, ak je preťažený metabolizmus a v dôsledku nezrovnalostí v tráviacom systéme sa vylučujú jemné toxíny, môže dôjsť len k relatívne neškodnému ochoreniu známemu ako migréna so silnými bolesťami hlavy. Vonkajšie vplyvy, akými sú neustále nervové podráždenie a úzkosť, majú tiež veľký vplyv na senzorické nervy a časom narúšajú prirodzenú, zdravú a pokojnú reflexnú schopnosť jednotlivých nervov.

Existuje tiež celý rad vážnych ochorení, ktoré vedú k degenerácii ľudského nervového systému a ktoré ničia cenné, vedomie utvárajúce a vedomie udržiavajúce substancie. Meningitída a encefalitída môžu spôsobiť nezvratné poškodenie mozgu a miechy. Okrem typických zápalových ochorení existuje celá séria degenerácií, ktoré prebiehajú priamo v nervovom systéme. Patrí k nim čoraz častejšie sa vyskytujúca Parkinsonova choroba, skleróza multiplex alebo amyotrofická laterálna skleróza. Ako dôsledok bezprostrednej degenerácie samotného nervového systému tiež veľmi často vznikajú procesy Alzheimerovej choroby a rôzne iné formy demencie.

Okrem dobre známych a skúmaných klinických obrazov ochorení je tu aj nový jav, ktorý ešte nie je preskúmaný. Výsledky vedeckého výskumu sa spravidla odvíjajú až od momentu, kedy sa uskutočnilo dostatočné množstvo vyšetrení a analýz na fyzickom tele. Telo a nervový systém tvoria pre medicínu stred a na základe analýz, ktoré sa na nich vykonali, choroby konečne získavajú charakterizáciu svojimi typickými morfologickými a biochemickými zmenami. Z tohto dôvodu je eventuálne možné dospieť k záveru, že infekcia koronavírusom môže vyprovokovať určité poškodenia až na úrovni nervového tkaniva; prehliadame však skutočný a podstatný fakt, že existujú vplyvy najzávažnejšieho druhu, ktoré bežne spôsobujú opakované zápaly a progresívnu degeneráciu. Karl Lauterbach premieta na vírus to, čo sa dnes deje v kultúre a v histórií klamstiev a čo má významný deštruktívny vplyv na ľudský mozog.

Na základe duchovného bádania možno rozpoznať jemnejšie a ďalekosiahlejšie súvislosti. Súčasné vplyvy, ktoré nepochádzajú z látkovo-toxického a všeobecného klimatického znečistenia životného prostredia, sa veľmi priamo zameriavajú na nervový systém. V obzvlášť veľkej miere sú dnes napádané a oslabované spánkové (temporálne) oblasti mozgu, takže predtým existujúce synapsie sú eliminované a mnoho postihnutých ľudí zažíva narastajúce stavy slabosti. Prostredníctvom tohto oslabenia môžu napríklad ľahšie ochorieť na koronavírus a na iné infekcie, ktoré sú však dôsledkom už existujúceho kauzálneho pôsobenia. Oblasti mozgu s ich rôznymi spojeniami a pohybom neurotransmiterov, ktoré sú dnes napádané a ničené, v skutočnosti vedú k značnému zhoršeniu schopnosti vytvárať vzťahy a k oslabeniu sily ľudského myslenia, ktorá by bola potrebná na to, aby bolo možné utvárať logické spojenia. Mozog ako orgán nesmie byť zaťažený, alebo ak to označíme metafyzicky, nesmie byť zatienený, udusený alebo priamo zničený. Keď vychádzame z duchovného bádania, potom to nie sú primárne vírusové infekcie, ktoré spôsobujú tento deštruktívny jav v bočných častiach mozgu, ale sú to skôr skutočné, čoraz viac uvoľňujúce sa temné pôsobenia síl, ktoré útočia na ľudí. Sú produkované dobou a jej hrozivými klamstvami.

Keď človek študuje tieto zaťažujúce sily v ich metafyzickej realite, vidí, že nepôsobia ako bezprostredné násilie, ale skôr ako plazivá, dusivá, temná sféra. Sú to veľmi temné a deštruktívne neviditeľné sily, ktoré, metafyzicky povedané, pomaly kradnú človeku svetlo z nervov, a preto berú ľuďom tie schopnosti, ktoré možno vo všeobecnosti opísať ako logicky súvislé myslenie, schopnosť vytvárať vzťahy a radovať sa z nich. Nepôsobia ako úder, nie sú ako priame traumatické násilie, ale majú na zdravé synapsie obaľujúci, plazivý, uzatvárací, zahaľujúci a nakoniec dusivý účinok.

Najcennejším základom ľudského bytia by bola morálka s odvahou pre pravdu. ²⁾ Pojem morálky je založený na trochu zastaranom pojme mravnosti, zvyklosti (pozn.prekladateľa: nem.Sittlichkeit), ktorý založili nemeckí idealisti (Fichte, Schelling, Hegel). Morálka znamená viac ako holé nasledovanie pravidiel a zvykových noriem. Morálka je vyžarujúca sila v osobnosti, ktorá vzniká zo zrelého vedomia, z obsahového, rozumovo orientovaného utvárania života a z autentického vzťahu k životu podľa vydobytých ideálov. Friedrich Wilhelm Schelling vo svojom diele Systém transcendentálneho idealizmu z roku 1800 napísal „Absolútnou mravnosťou nie je žiť závislý život, ale život, ktorý vo svojej zákonnosti zároveň ostáva slobodným“. Tým naznačoval, že skutočná morálka nemôže byť človeku prikázaná zvonka. Tá sa zakladá na autentickej myšlienkovej sile a spiritualite. Upieraním tejto najcennejšej reality, ktorá je u ľudí prítomná aspoň v základných črtách, vzniká v kozme temná bytosť , ktorá zapríčiňuje pomalé dusenie mozgu a nervových buniek. Jednotlivec vystavený aktuálnym udalostiam dnes stráca svoj prirodzený harmonický dych a už si nemôže bez strachu užívať vzduch okolo seba. Vplyvom týchto veľmi totalitne sa javiacich vplyvov, ktorých účinky zasahujú až do fyzickej roviny, bude v budúcnosti mnoho ľudí naďalej upadať do pocitu izolácie a viac nedokážu prirodzeným spôsobom nadviazať vzťah k iným ľuďom, ani k najrozmanitejším prírodným javom. V skutočnosti je napadnutý mozog a to nie látkovým spôsobom.

Avšak tí, ktorí si aktívne kladú intenzívne, kvalitné, na vedomie zamerané otázky a ako zmysel svojho života prebúdzajú náročnú spiritualitu, môžu tomuto dobovému vývoju veľmi dobre čeliť. Vždy vytvoria nové synapsie a dostatočne obnovia svoj mozgový nervový systém. Existuje však nebezpečenstvo, že pasívne nádeje vychádzajúce z minulých skúseností a z nich vyvinuté návyky príliš intenzívne určujú život a k žiadnemu obnovovaniu nedôjde. Nervový systém by však potreboval neustále požiadavky a obnovenia, aby zostal v neporušenom stave. Vplyvy klamstva podmieneného dobou, ktoré pôsobia na nervový systém, vedú k rozkladným tendenciám v mozgu. Len neustálou aktivitou a opakovaným úsilím o duchovné pokroky dokážu ľudia v budúcnosti pôsobiť proti ničivým vplyvom doby. Príliš dlhé prestávky s dlhými fázami bez podstatných otázok hľadania zmyslu a bez progresie, ktorá je otvorená rozvoju, už dnes pre ľudí nesmú byť určujúce. Schopnosť vytvárať vzťahy by mala byť rozvíjaná v rastúcej miere a s tými najlepšími morálnymi zásadami, lebo ponúka ideálnu ochranu pred degeneráciou a všeobecnými duševnými chorobami. ³⁾ Jeden z vplyvov, ktoré možno dnes veľmi silne pozorovať, sa prejavuje v moralizujúcich nátlakoch. Tieto majú zahaľujúci, ochromujúci a tmavý charakter, sú určitým protiobrazom skutočnej morálky. ⁴⁾ Foto: Chrischan Lizenz: CC BY-SA 4.0 via Wikimedia Commons