Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme
Ekológia môže byť veľmi širokou, komplexnou, humánnou orientáciou vedomia, ktorá spája ľudí. Pokiaľ sa nerobí len z konzervatívnych či minimalistických snáh, ale zo skutočného ideálu zameraného na ľudskosť a harmóniu múdreho zaobchádzania so všetkými fenoménmi sveta, môže viesť k najvnútornejšiemu spojeniu s duchom zeme, ktorým je v konečnom dôsledku duch Krista.
Evanjeliový úryvok z kázne na vrchu o blahoslavenstve, že tichí budú dedičmi zeme, sa na jednej strane vzťahuje na duchovné dedičstvo, ktoré jednotlivec dostane v posmrtnom svete, a na druhej strane odkazuje na veľmi hlboký vnútorný pocit zážitku v duši. Každý, kto bol skutočným ekológom a zachoval si vnímavý, ekonomický a zachovávajúci vzťah
k statkom tejto zeme, žije v úzkom spojení s nimi aj po smrti.
Výraz tichí môže mať veľmi široký a nie veľmi špecifický význam. Možno tí, ktorí sú považovaní za jemných, môžu predstavovať opak prchavých, vznetlivých a agresívnych ľudí. V každom prípade však miernosť rovnako znamená mať hlbšiu schopnosť vcítiť sa do blížnych a nielen do nich, ale aj do zvierat, rastlín a zeme. Je to ako vlastnosť Venuše, akýsi ženský cit pre krásu jedla, obilného poľa alebo ľudskej činnosti, ktorá sa prejavuje vo vzájomnosti. Je to tiež láska k tretiemu svetu, ktorý hladuje a ktorý hovorí, že nemožno jednoducho nekriticky rozdávať všetky statky.
Stáva sa tichým duchom obilného poľa a vníma hory ako svoj domov. Cesta, ktorou prešiel, nesie nádych jeho duše. Ako však treba chápať toto blahoslavenstvo z kázne na vrchu v jeho komplexnom rozmere? Ako sa praktizujúci na svojej spirituálnej ceste približuje k tajomstvu existencie v posmrtnom živote a ako objavuje Krista v láske k tejto zemi?
Čím viac prevláda táto empatia, tým intenzívnejšie napríklad ľudská vnímavosť umožňuje vnímanie pôdy tejto zeme a prirodzenú lásku k jednotlivým fenomenálnym prírodným javom. Búrka už nemusí predstavovať hrôzu, ale žije ako monštruózna skutočnosť v rámci atmosférického pohybu. Skutočný ekológ zažije kvitnutie a vädnutie v premene ročných období s dojemnými vnemami a bude sa cítiť ako súčasť ročného obdobia, v ktorom žije. Jeho oči nesú kontemplatívne, no skutočne vnímavé svetlo nazerania.
Skúsenosti posledných mesiacov v slnečnej oáze Naone
Slnečná oáza v Naone je duchovno-ekologický projekt. Aby sa jednotlivec dostal na toto miesto, musí urobiť polhodinový výstup cez les po idylickej ceste. Nemôže vystúpiť z auta a okamžite vstúpiť do tejto oázy. Keď sa tam dostane, nečaká ho žiadny penzión a k dispozícii nie sú ani ležadlá. Meditatívna sféra a prirodzená kvalita vzduchu bez elektrosmogu ho obklopujú ako príjemné pohodlné šaty. Problémy, ktoré si jednotlivec nesie so sebou, majú tendenciu zostať v nižších polohách.
Toto miesto je magické vďaka rozvinutým myšlienkovým pochodom, meditačnej činnosti a rozvoju empatie a ukazuje veľmi krásnu, takmer nedotknutú prírodu. Ale v skutočnosti nie je nedotknutá, je formovaná ľudskou rukou, oživená a presvetlená živými myšlienkami. Elektrinu a vodu zabezpečujú prírodné zdroje.
V posledných šiestich mesiacoch ľudia zodpovední za túto zónu zabezpečili celkom prirodzený príchod účastníkov. Aj lesná polícia kontroluje neoprávnených vodičov a upozorňuje, ak niekto prekročí hranice lesa. Vzhľadom na to, že cesta do Talianska je ďaleká, začali sa rôzni záujemcovia organizovať spoločne, aby ušetrili na cestovnom a zbytočných nákladoch. Ekológia preto nezačína až na okraji lesa. Slnečná oáza žije ako komunitný projekt prostredníctvom vzájomnosti a je riadená mimoriadne biologicky a veľmi inteligentne pri rozdeľovaní príležitostí. Ponúkaná strava má výnimočný charakter a je súčasťou regeneratívneho rozvoja.
Rôzne prednášky, ktoré sa konajú na tejto univerzite, sa utvárajú na základe získaných odborných základov jednotlivcov. Napríklad ten, kto sa dostatočne zaoberal duchovnými obsahmi a základmi a pomaly rozvinul syntézu duchovného výskumu s vedou alebo všeobecne umením, vzdelávaním, architektúrou, výživou alebo vybraným druhom jogy, môže predniesť referát pre všetkých zúčastnených a navzájom sa týmto spôsobom obohatiť vo vzájomne tvorivej a konštruktívnej diskusii.
Je to takpovediac ekológia tvorenia myšlienok prostredníctvom vzájomnej konštruktívnej rozvojovej činnosti. Táto cenná disciplína rytmického rozvíjania ideí a ideálov má najväčšiu silu vyžarovania a dokáže jednotlivých účastníkov veľmi rýchlo vyliečiť či transformovať. Vždy je však potrebná dobrá vôľa a aktívne nasadenie, ako aj vytrvalosť počas viacerých dní. V každom prípade vedie práca cez duchovný obsah čoraz viac k hlbšej sile cítenia v duši a napokon k prirodzenej láske k životu.
Disciplínou spoločnej práce, empatickým tvorivým zladením a tiež šetrným, jednoduchým a pritom kvalitným spôsobom života jednotlivec získava rastúci, tichý vzťah k vlastnému myšlienkovému životu, s možnosťou formovania myšlienok pre druhých, s nenásilnou činnosťou vedomia v zmysle vnímania politickej situácie vo svete a čoskoro pocíti, ako sa učí milovať a získavať zem a vesmír.
Rozvoj myšlienok bez polarity
V slnečnej oáze nie sú vítané žiadne diskusie s politickým zápalom. Keďže vnútorný postoj ľudí, ktorí na tomto mieste pracujú, nepodporuje odvrátenie sa od sveta a aktívna práca v ňom nepredstavuje kompenzačný únik z reality, Naone nemožno vnímať čisto ako alternatívne miesto. Jedinec si uvedomuje dobu plnú výziev so všetkými súčasnými javmi, akokoľvek neznesiteľnými. Nepôsobí však ako revolucionár proti klamstvám politiky, ale snaží sa intenzívnym spôsobom živiť svoju dušu duchovnými obsahmi a vychádzajúc z nich uvoľňovať nové sily s univerzálnym vyžarovaním.
Výrok: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme,“ znamená, že prostredníctvom rozvoja duchovno-spirituálnych obsahov, ktoré sú bez polarít, rozvinie jednotlivec oveľa intenzívnejší citový vzťah k svetu a jeho mnohým javom, k prírode a napokon k blízkym. Ľudia dnes potrebujú ekológiu, aby sa mohli znovu spojiť a prekonať tendencie odcudzenia. V materializme svet stráca hmotu, dušu a všetky duchovné pojmy.
Boj o existenciu a prežitie v takej drsnej spoločenskej štruktúre vedie k strate akéhokoľvek pocitu domova. Ak by bol život v ústraní na vysokohorskej pastvine alebo v horskej oblasti odpoveďou na dnešnú nepríjemnú politiku, muselo by byť veľa odpadlíkov a tí by časom preplnili idylické miesta na zemi a zničili by ich. „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme,“ odkazuje na jednej strane na posmrtný svet a na druhej strane na najvnútornejšie pocity v duši na tomto svete. Je to hlboké cítenie príchodu na zem, vnímanie inkarnácie a zároveň úplný cit pre nehmatateľnú realitu ducha, nedotknutú myšlienku. Kto stavia na hlbokom duchovnom obsahu a uplatňuje ho vo svete, ten dedí zem, žije v oboch svetoch, v hornom aj v dolnom zároveň. Jeho duša sa spája s akousi skutočnou ekonómiou. Učí sa zbaviť jej sily nezmyselnej rebélie a využiť ich na odvážnu rozvojovú prácu s tou dimenziou, ktorá žije v tajomstve stvorenia sveta a chce byt objavená a rozpracovaná.
Jedinec chce objaviť svoju najbližšiu rodinu v zmysle obklopujúcej duchovnosti a chce pochopiť ľudstvo zvnútra. Chce sa sám stať štátnym systémom a prevziať zodpovednosť, no nechce len toto, chce byť svetoobčanom a svetovým odborníkom na horné a dolné zákony. Táto cesta, ktorá vzniká spiritualitou a rozvíjaním zmysluplných, univerzálne platných myšlienok, vedie ľudí do ich domova na zemi a k spojeniu s duševno-posmrtnými a napokon s duchovnými svetmi. Táto forma jemnosti spôsobuje, že jednotlivec zdedí pôdu. Ekológia v komplexnom zmysle mu o tom poskytuje prvé blízke cítenie.
Čo je obsahovo duchovná, univerzálne platná myšlienka bez polarity?
Na túto otázku odpovie prostredníctvom viacerých porovnaní nasledujúci príspevok.