Originál článku bol zverejnený dňa 1. januára 2022
Voľne podľa prednášky zo dňa 29.12.2021, Arco
Politické osobnosti a ich pôsobenie
Pri pozorovaní osoby sa stretneme s dvoma rôznymi tvárami alebo dvoma rôznymi charaktermi. Jedna skutočnosť je skrytou, duševnou, neviditeľnou, a tá druhá je viditeľnou, až do fyziognómie rozpoznateľnou realitou, ktorá je charakterizovaná životopisom, vonkajšími skutkami, vonkajšími znakmi, titulmi a charakteristickou tvárou, telom a individuálnym spôsobom reči.
Oba tieto charaktery, vonkajší a vnútorný, sú vždy zladené do špecifického vzťahu. Pre našu výskumnú prácu chceme nájsť vnútorné poznanie duševných a duchovných prapríčin, alebo inak vyjadrené, chceme rozvinúť poznanie v tej dimenzii, v ktorej objavíme hlbšie neviditeľné časti, ktoré naozaj pôsobia v utajení. To je majstrovský kúsok spirituálnej vedeckej práce, dostať sa z vonkajšieho do vnútorného, alebo inak povedané, nahliadnuť za to vonkajšie, aby sme uvideli to vnútorné, skutočné tajomstvo v duši. Vonkajšia skutočnosť nesmie nabrať presahujúci zmysel, pretože ak očiam dominuje a posudzovanie sa príliš orientuje na gestikuláciu, mimiku, slová, zvyklosti reči a veľa ďalšieho, zahaľuje pre ľudí hľadajúcich poznanie tú tajomnú a oveľa dôležitejšiu vnútornú skutočnosť.
Pozorovanie Karla Lauterbacha – strach vo vonkajšom
Osoba, ktorá je v súvislosti so súčasným dianím zaujímavá a ktorá umožňuje porovnávacie pozorovanie, je Karl Lauterbach. Karl Lauterbach predstavuje vo svojej celkovej charakterovej štruktúre istý druh protiobrazu voči Ursule von der Leyen. Keď zostavíme ich porovnanie, rýchlo si uvedomíme, že sa jedná o dva veľmi rozdielne charaktery, hoci obaja majú medicínske znalosti a študovali medicínu. Karl Lauterbach je pri hlbšom pohľade do jeho osobnosti v každom prípade skutočne protirečivou, zvláštnou, nikdy nie úplne prítomnou osobnosťou, ktorá sa, ak sa pozrieme o niečo presnejšie, so svetom nevyrovnáva ľahko. Nápadným je jeho syndróm strachu. Pred nedávnom sa stal nemeckým ministrom zdravotníctva, a aj keď sa tam zrejme bezpodmienečne nedostal len z vlastného úsilia, môže svojmu osobnému strachu teraz rôznorodo prepožičiavať veľmi široké stvárnenie.
Keby Karl Lauterbach zostal vo vedeckom výskume – študoval medicínu a zvolil si aj sociálnu oblasť medicíny ako zdravotný ekonóm – bol by ideálnym ministrom pre Nemecko. Ale keďže popiera odbornú kompetenciu a so svojimi politickými záujmami medzitým zaujal nesprávne miesto, dá sa cez duchovný náhľad rozpoznať, že jeho duša nepôsobí v spojení s telesnosťou veľmi priaznivo. S nástupom do funkcie sa u tejto osoby dá rozpoznať, ak to pomenujeme ezotericky, bezprostredná forma narastúcej exkarnácie; je to stav, pri ktorom sa duša málo nachádza u svojho fyzického nositeľa. Potreboval by fundovanú oblasť výskumu a musel by zostať na vedeckej úrovni. Ale ako minister zdravotníctva je preťažený a naozaj posunutý na nesprávne miesto. Výhľady pre neho a jeho psychickú rovnováhu nie sú z duchovného pohľadu práve priaznivé.
Vedecká práca k spirituálne duchovnému poznaniu môže preniknúť až do takej hĺbky, že vypátra predošlý život (inkarnáciu) a zakomponuje ho do vysvetlenia súčasného viditeľného bytia. Určite sa môže táto rozpoznávacia činnosť posúdiť čisto ako otázka viery alebo hypotéza a môže sa pokladať za úplný nezmysel alebo dokonca za bludné namýšľanie. Zo zásady je ale spirituálna práca rozsiahlou oblasťou výskumu, a keď sa dosiahne vážnosť v tejto oblasti, nejedná sa v žiadnom prípade o špekulácie, ale o dlhodobo získavané úsudky v tajuplných oblastiach, ktoré nie sú prístupné fyzickému zraku, a predsa vhodné pre rozvinuté vnímanie vnútorných zmyslov.
V každom prípade sa napríklad v niektorých skorších inkarnáciách dajú odhaliť ženské osobnosti, ktoré pochopili, že jedmi a použitím jedu môžu presadiť svoje záujmy. Ak existovali silní protivníci, tak bolo veľmi dobre známe, ako ich odstrániť použitím vhodného jedu. Predchádzajúce časy však boli úplne iné ako je súčasná doba, a tak sa činnosti, ktoré na protivníka platia, menia vždy znova podľa predložených egoizmov.
Niekto sa môže opýtať: čo sa deje v týchto prehnaných strachoch, ktoré Karl Lauterbach neustále propaguje a pravidelne proklamuje v diskusných reláciách? Keď až do hĺbky nasledujeme to vonkajšie, napríklad syndróm strachu, získame porozumenie skrytej skutočnosti. Teraz sa môže každý jednotlivec zaoberať touto meditačnou prácou a objaviť, aká naozajstná skutočnosť je skrytá v hĺbke osoby. Čo alebo aké vyžarovanie žije za vonkajšími prejavmi? Cesta odborne a konkrétne vedie do vnútorného regiónu, ktorý je pre zrak neviditeľný, ale predsa môže byť dosiahnuteľný.
Karl Lauterbach sa nemal stať politikom, mal zostať vedcom a mal túto oblasť odborne prehlbovať. Ako vedec by svoju predchádzajúcu inkarnáciu prekonal a mohol by sa tešiť z priaznivého vzťahu medzi telom a dušou. Ale výskum toho, aká inkarnácia v ňom naozaj žije, by mal jednotlivec vykonať samostatne pomocou meditácie.
Pri celkovom rozumnom a pokojnom pozorovaní sa ukazuje, že strach, ktorý Karl Lauterbach stále znova sám propaguje a ktorý vnáša až do najčudnejších a pre realitu neznámych vyjadrení, všeobecný ľud neochromí. Strach, ktorý on sám má, dokážu ľudia ľahko prekonať, takpovediac stráviť. Na strach sa dá pozerať a pokiaľ sa naň pozeráme, prestáva byť nebezpečným.
Ursula von der Leyen – strach vo vnútornom
Ursula von der Leyen,
prezidentka Európskej komisie
Inak je však treba vnímať Ursulu von der Leyen. Teraz pozorovateľa postretne úplne iné vyžarovanie; žena, ktorá zjavne vie, čo chce, ktorá je podľa celkového zdania rétoricky veľmi bystrá, ktorá má pekný výzor, vykazuje dynamiku, svojimi slovami a pre ich živosť a priamosť pôsobí veľmi presvedčivo, je zrazu v mimoriadnej politickej pozícii. Samozrejme, u jednotlivca vyvstáva otázka, či všetko, čo hovorí, je pravda alebo je to čisto len propagandistické zadanie? Ako prichádza táto osoba k takým zväčša veľmi lichotivým a mnohonásobne prikrášleným výpovediam? Sú jej poskytnuté a ona ich len veľmi dobre rétoricky podá alebo koná z vlastnej vôle a bude v tomto vlastnom správaní alebo vlastnej vôli podporovaná aj na špičke Komisie?
V každom prípade nie je pozorovanie osoby Ursuly von der Leyen pre neškolené oko jednoduché, pretože zažívame povrchnosť a veľmi ťažko rozpoznateľnú, neviditeľnú vnútornú skutočnosť. Táto skrytá, neviditeľná skutočnosť vytvára strach, veľmi veľký strach, pretože základný fenomén v jej osobe svedčí o veľmi slabom sebavedomí. Preto ten, kto pozoruje Ursulu von der Leyen, je pokropený nevídaným vplyvom, vyžarujúcim jemným fluidom strachu, avšak pre navonok geniálne pôsobiacu rétoriku a tiež pre neustále paušalizovane predkladané slová ho nezažije ako podstatnejšiu skutočnosť. Strach zostáva stále skrytý, zatiaľ čo vonkajšia strana ukazuje veľa možno nie ľahko preukázateľných fenoménov. Vonkajšia skutočnosť Ursuly von der Leyen je na prvý pohľad veľmi príťažlivá a zdanlivo presvedčivá.
Tento potenciál strachu, ktorý najjemnejším spôsobom preprúďuje osobou, je ako kolektívny akumulátor, ktorý určujúcou mierou pôsobí v Európe a nemôže to byť vôbec inak, než že tí, ktorí vkladajú dôveru do tejto osoby a jej dobrých schopností, budú pokropení skrytým nektárom strachu. Spoza slov vyžaruje strach, hoci reči vykazujú veľkú sebaistotu. Prostredníctvom tejto vnútornej diskrepancie je daná skutočnosť, ktorej nie je možné celkom ľahko čeliť.
Zaujímavé bude teraz sledovať výlet do minulého života, keď vyhľadáme osobu Ursuly von der Leyen. V tomto prípade ide o mužskú osobu. Tento muž žil v neveľmi vzdialenej dobe. Obvykle treba počítať minimálne 350 až 400 rokov – teda relatívne dlhší čas – kým sa duša opäť inkarnuje. Predchádzajúca inkarnácia Ursuly von der Leyen však patrí do obdobia prvej svetovej vojny a tým pádom nie až tak ďaleko do minulosti; čo prakticky znamená, že zažila krátky prechod duchovným svetom. Je priaznivejšie, keď sa duša dlhší čas zdržiava ďalej od Zeme a istým spôsobom intenzívne prežíva duchovný svet, spoznáva ho a nevráti sa späť príliš skoro. Tento priechod bol ale veľmi krátky a od prvej svetovej vojny do dnešného času neuplynulo priveľa rokov. Keď to vezmeme čisto matematicky, je to sotva 100 rokov. V tejto fáze bola osobou na úteku, ktorá musela zniesť veľa neprávosti. Pretože musela zniesť mnoho utrpenia a osudových úderov a skutočne s ňou nebolo zaobchádzané spravodlivo – môžeme povedať, že vojna nikdy nie je spravodlivá – musela vykonať skutočnú obeť; musela utiecť a pohliadnuť na smutné scény. V posmrtnom, duchovnom svete však už neprežívala tieto utláčajúce udalosti ako potupu a bolesť, ale zažívala vzostup pre posilnenie a pozdvihnutie života.
Teraz sa táto osoba relatívne skoro vracia späť do pozemského bytia a pozoruhodné je, že znovu nachádza zážitok straty, keď stratí na rakovinu sestru. Táto udalosť však nie je pre ďalšiu biografiu obzvlášť významná, skôr predstavuje istý druh spätne pôsobiacej udalosti. Oveľa viac stojí za zmienku, že v priebehu svojho ďalšieho života dostávala veľmi veľa ochrany a podpory. Niekdajší pocit straty z vtedajšieho úteku sa počas ďalšej inkarnácie premenil na pekný dar ochrany. Zo všetkých strán dostala prílev mimoriadnej podpory a pozornosti. Nemusela sa ničím skutočne ťažko prebojovať a mohla mnoho získať, ako napríklad svojim vydajom. Dnes však obsadila pozíciu, ktorú v dôsledku všetkej podpory, ktorú obdržala, vôbec nedokáže zastávať. Keď pozorujeme jej postavenie v politickej pozícií, nachádza sa v skutočnosti, ktorú nezískala svojimi vlastnými schopnosťami.
Popri strachu, ktorý prostredníctvom nej ako bezprostrednej osoby získava skôr vnútorné vyžarovanie, žije tu pre metafyzické oko viditeľná aj fyzická choroba. Nebolo by však vhodné, rozprávať tu o týchto osobných okolnostiach, pretože podstatné sú tie silové pôsobenia, ktoré vyžarujú smerom k verejnosti prostredníctvom jej prejavov a vystúpení.
Prostredníctvom duchovného poznania a štúdia vnútorných zložiek duše je možné stretnúť sa s vyžarujúcou skutočnosťou iným spôsobom. Môže tým vzniknúť vedomie – čo je aj cieľom duchovného školenia – že ani sympatia ani antipatia nie sú určujúce. Má vzniknúť skutočné objektívne vedomie pre proťajšok. Toto odvážne, vidiace, vnímajúce a hlboké vedomie pôsobí prostredníctvom seba samého liečivo aj bez slov. Nepôsobí však v tom zmysle, že by človek musel povedať, že chce tejto osobe pomôcť, pretože to by bolo podľa môjho posúdenia veľmi arogantné gesto, nakoľko ten, kto pomáha druhému, sa často automaticky vyvyšuje ako niekto učenejší. Nie, človek chce oveľa viac rozpoznať hlbokú realitu, pochopiť situáciu, porozumieť jej a zo svetla vnútorného vzťahu s ňou rozumne zaobchádzať s vlastným ja.
Pôsobenia prostredníctvom duše Satja Sai Babu
Ešte však treba krátko naskicovať aj tretiu osobu a jej pôsobenie. Je obdivuhodné, že dokonca ani na svetovom hospodárskom fóre Klausa Schwaba biologická scéna nepochodila celkom zle. Umelá inteligencia a možnosti, ktoré z nej plynú, by mali splynúť s biológiou človeka. Kde by v tom mohla mať miesto scéna prírodnej výživy? Biokultúra bude predsa len v budúcnosti ocenená a dobrá výživa a dobrá kultivácia poľnohospodárstva nebude vylúčená, ale dokonca podporovaná.
Klaus Schwab je inkarnáciou – už som o tom hovoril častejšie – veľkého pápeža, konkrétne Inocenta III. Táto inkarnácia v jeho dobe priniesla veľké cirkevné reformy. Dnes už neoživuje cirkevný klan, ale vkladá svoj potenciál do hospodárstva. Je osobou s veľkou silou vplyvu, no dnes už nie v náboženskej oblasti, ale v tej svetskej. Biologická scéna v každom prípade nie je zatracovaná ako kacírstvo, ale je dokonca odporúčaná. Prečo sa vôbec biologická scéna stala súčasťou diskusie svetového hospodárskeho fóra? K tomu existuje viacero dôvodov, ktoré tu všetky osobitne nemôžeme rozobrať.
Ako už bolo uvedené po minulé dni, posmrtný život ovplyvňuje ten pozemský. Duša s úžasným vyžarovaním je pre biologickú scénu a jej silnejšie prebudenie veľmi významná. Cesta vedie až do Indie k Satja Sai Babovi. Táto osoba bola geniálna. V protiklade ku svojim prívržencom, ktorí sú neznesiteľní a sektárski, stelesňuje nekonečné more lásky. Osoba Satja Sai Babu má obdivuhodnú schopnosť lásky a silu koncentrácie. Žiaľ u jeho takzvaných oddaných (angl. výraz „devotees“) sa rozvinuli predovšetkým formy egoizmu.
Posolstvo lásky Satja Sai Babu však dnes neprichádza na tej úrovni, kde by ju človek očakával, teda že by vzniklo láskyplné zaobchádzanie medzi ľuďmi v úplnom kresťansky-duchovnom rozsahu. Vzniká najprv prostredníctvom duše, ktorá sa už rozlúčila s pozemským životom a nespočíva už v pozemskom svete, na ľahšej a predsa všeobecne platnej rovine a dotýka sa priamo človeka a jeho lásky k prírode. Rovnako sem patrí aj láska k zvieratám a k jedeniu biologickej, dobrej potravy. Toto posolstvo lásky musí prísť najprv na tú rovinu, na ktorej sa môže rozvíjať so širším pôsobením. V láske k potravinám žije hlboká energická sila, ktorú Satja Sai Baba prejavoval počas života. Tajomstvá vo svetovom tvorstve sú z tohto dôvodu veľmi svojrázne.
Ďaľšia časť o hospodárskych a všeobecne očakávateľných podmienkach doby bude čoskoro nasledovať.