Ktorá dimenzia má v dnešnej dobe pretrvávajúci stav?

Originál článku bol zverejnený dňa 30. augusta 2021

Pominuteľnosť vo vzťahu k nepominuteľným hodnotám

Ak chce dnes ľudské vedomie vystúpiť proti častým manipuláciám a sugesciám politiky, hospodárskeho a sociálneho života a nahradiť falošné fakty správnymi, rozdrobí sa vo svojej integrite. Z bojovných slov, demonštrácií a rebélií proti takzvanému zlu alebo proti nápadnému, neustále sa rozrastajúcemu mamonu doby, zdá sa, nevyrástol organizovaný odboj, akokoľvek dobre mohol byť myslený. Klamstvo vládne nad svetom ako mocná nadradená planéta a cestou umelej inteligencie už riadi jednotlivé mysle. Na tomto mieste je preto nutné položiť otázku, v čom vlastne spočíva, kde v tejto zrútenej kultúrnej situácii zostáva skutočná, pretrvávajúca hodnota ľudskosti.

Keď opatrne nasmerujeme pozorovanie na vnútornú duševnú konštitúciu nemecky mysliacej mentality, nevyhnutne pociťujeme, že táto zažíva istý druh vnútorného bezdomovstva, a to jednak pre historickú minulosť, ale aj následkom súčasných okolností korona opatrení. Kým talianska povaha má tendenciu kompenzačne sa vyžívať viac v rodinných pocitoch a voči dobovej kríze sa stavia skôr vyčkávajúco, pokúša sa nemecká mentalita o riešenie problémov zjavne veľmi silne polarizujúcim spôsobom. Hroziace nebezpečenstvo rozdelenia sa na pozície a protipozície a vyčerpania sa je neprehliadnuteľné. Chýba vízia v konkrétnom uvedomení si tej dimenzie, ktorá by chcela povstať ako nová, ušľachtilá kultúra.

Keby sme chceli vystúpiť proti veľkému klamstvu, potrebovalo by vedomie vynikajúci a formovaný duchovný potenciál. Čo alebo aká dimenzia žije v skutočne existujúcom a prostredníctvom človeka pôsobiacom duchovnom potenciáli? Táto otázka vyžaduje konkrétnu, až do detailu myslenú víziu. Skutočná predstava o tom, aká by mohla byť budúcnosť s jej hodnotami a hodnotovými pojmami a ako by mohla utvárať svoje vzťahy a svoju krásu, zatiaľ pri presnejšom pozorovaní neexistuje.

Kroky uskutočnenia v okcidentálnej a orientálnej filozofii

Na počiatku existuje duchovný svet z ideí. Každá idea, ktorú ľudské vedomie dokáže myslieť a pozorovať, je ako nebeská hviezda a vypína sa preto celkom nemanifestovaným spôsobom nad hlavou človeka. Platón označuje svet ideí ako skutočnú realitu, zatiaľ čo skutočnosť pozemských prejavov nazval ich tieňom. Duch bol pre tohto veľkého filozofa realitou a svet hodnotil len ako jej dokonalý odlesk.

V indickej filozofii sa duchovná skutočnosť označuje pojmom brahman. Reprezentuje pôvodcu celého svetového tvorstva a dá sa vnímať ako nadradené more ideí a myšlienok. Ako protiklad tohto čistého sveta brahman, ktorý predstavuje vysokú a nedotknuteľnú skutočnosť myšlienok, existuje takzvaná prakriti maya s jej prírodnými pohybmi a viditeľnými, prejavenými formami. Maya je známe slovo pre takzvanú ilúziu. Indická filozofia označovala zmyslový svet ako minulú skutočnosť a teda každý, kto v ňom hľadal svoje životné naplnenie a svoju istotu, podliehal ilúzií. Do tohto zmyslového sveta sa radia všetky emócie, zištné úmysly, nedokonalé životné zvyky. Aj samotné optimistické alebo pesimistické životné názory, ktoré zodpovedajú správaniu podľa verejnej mienky a pocitom, sú veľmi pominuteľným a relatívnym javom.

Prapôvodný svet myšlienok, ktorý sa označuje ako brahman a ktorý Platón pomenovával ako reálny svet ideí, sa chce živo prejaviť prostredníctvom človeka, ktorý je obdarený duchovnými schopnosťami. Ak by svet ideí ostal iba nadradenou dimenziou bez reálneho kontaktu a spojenia s ľudskou dušou, muselo by sa vo svojej významovej oprávnenosti zmýliť celkové bytie. Z tohto dôvodu musí rozvoj smerovať od ideí k ideálom a ich praktickej integrácií do života. Ľudská myseľ chce podľa svojho vnútorného duchovného určenia manifestovať najvyššie ideály do pozemského života. Indická filozofia uvádza pre takú cestu, ktorou dospeje idea k ideálu a k jej úplnému uskutočneniu, tri stupne. Prvý sa označuje pojmom manas a znamená, že idea s jej obsahovou predstavou sú široko a jemnocitne myslené a okolo človeka vytvárajú peknú svetlú atmosféru s priťahujúcim charakterom. Ten, kto sa približuje dimenzii manas, zažíva obsahovo bohaté myšlienky, ktoré sú v spojení s univerzálnou skutočnosťou a ktoré teraz hýbu a napĺňajú jeho vedomie. Stav vnímania manas  je pohyblivý, široký, obsahovo bohatý, slobodný a prvým spôsobom senzitívne jasnozrivý. Prvá, dočasne pretrvávajúca dimenzia žije vo forme vedomia manas. Nájsť ju však v súčasnej intelektuálnej a informatívnej dobe je naozaj zriedkavé.

Druhý stupeň, ktorý možno na tejto ceste dosiahnuť, predstavuje takzvané buddhi, ktoré oproti predchádzajúcemu manas znamená stúpanie. Obsahové myšlienky teraz vzplanú v duši človeka ako jemnocitné a súvisiace cítenia. Idey, ktoré prináležia univerzalite a ktoré reprezentujú skutočnosť brahman, tvoria teraz poklad cítenia v pocitovom svete človeka. Jednotlivec sa hlboko vo vnútri zažíva preniknutý univerzalitou myšlienkového obsahu. Vyššia skutočnosť a múdrosť v ňom prostredníctvom buddhi s jej citlivým životom cítenia zaujímajú individuálny stred. Keď sa cvičiaci dlhší čas zaoberá meditáciou a koncentráciou k najvyšším ideálom a študuje ich až do hlbokého sveta pocitov, získava v svojej duši silný stred a silu presvedčivosti. Univerzálnu hodnotu dokáže uskutočňovať až do svojej duše a teda ani v časoch, ktoré sú zaplavené klamstvom a sugesciami, už viac nezíde zo svojej cesty. Vo svojej duši reprezentuje budúcu dimenziu krásy a schopnosti lásky. Buddhi je individuálnou súčasťou duše, ktorá sa voči svetu dokáže prejavovať slobodne od polarít.

Tretí stupeň, označovaný ako atman, tvorí najvyššie dosiahnuteľné uskutočnenie. Myšlienka, ktorá bola kedysi ideou, sa stáva silou jasnozrivosti, teda silou duše a napokon bezprostrednou štruktúrou osobnosti a identitou. Vyššia múdrosť sveta ideí prúdi prostredníctvom duchovného nazerania a vnímania až do ľudských pocitov. Stáva sa súčasťou týchto pocitov a napokon sa stane najbezprostrednejším prazákladom vôle. Keď filozof Shankara povedal, že atman sa rovná brahmanu, vyslovil veľkú pravdu. Každý človek, ktorý sa naučí myslieť vysokú ideu ako skutočný ideál, tento ďalej rozvíja prostredníctvom koncentračných a meditačných cvičení smerom k citlivým vnútorným pocitom a napokon ho realizuje až do osobnej autenticity, žije dokonalý podiel univerzálnej pravdy. Svojou individualitou reprezentuje najvyššiu dimenziu ducha. Sám je nositeľom ducha a vyžaruje v slovách a v konaní veľkú silu. Mahatma Gandhi, označovaný ako „Veľká duša Indie“, bol príkladom toho, ako sa myšlienka ahimsā, nenásilnosti, stala dokonalou osobnou identitou a autenticitou. Preto mohol svojím pôsobením prinášať ahimsā do politiky. Filozof Hegel priniesol do filozofie vynikajúcim spôsobom prednosť svetelného sveta myšlienky ako najcentrálnejšieho stredu ducha a Joseph Beuys zase myšlienku sociálnej plastiky do umenia. Mnohí velikáni dokázali nájsť ideovú silu ducha a svoju ideu priviedli až do pozemského sveta. Dokázali odtlačiť časť praduchovného sveta brahman do súčasného sociálneho života.

Vôľa sa však prikláňa k nedorozumeniam, pretože v nej žijú pudy a vášne. Nie bezdôvodne napísal Rudolf Steiner, že púhy vôľový život by svet zničil deštruktívnym spôsobom.¹⁾ „Prostredníctvom našej vôle dokonca celkom súvisíme so silami zániku našej pozemskej planéty. A ak by sme ako ľudia súčasnosti nemali nič iného než sily vôle, potom by bola naša Zem cez nás ľudí, cez ľudstvo odsúdená k tomu, stať sa proste zničenou. Museli by sme potom hľadieť v ústrety takej budúcnosti Zeme, ktorá by naozaj nevydala veľmi povznášajúci obraz a ktorá by spočívala v tom, že by sa Zem pomaly rozpustila a rozptýlila sa v kozmickom priestore. Tak sme uspôsobení vo vzťahu k jednému pólu.“ Rudolf Steiner, Súhrnné dielo 191, str. 232 Indická filozofia podobne priraďuje všeobecné sily vôle, nepreniknuté duchom, silám Śivu a myšlienkové tvorivé sily, ktoré sa raz majú stať prirodzenosťou vôle, Nārāyanāya-vovi.  Śiva je bohom zničenia a Nārāyanāya je bohom zachovávania. Tým, že sa univerzálna myšlienka vyformuje hlboko až od vôľového základu, zachováva sa svet.

Jednotlivec dnes potrebuje kompetentné vedenie, aby dokázal myslieť idey smerom k ideálom a učil sa ich dôkladným spôsobom vypracovávať napokon až do sociálneho života. Cesta, na ktorej myslíme vysoké a najlepšie ideály, už existujúce v duchovnom svete, tieto ďalej vedieme do reality cítenia a napokon ich pretvárame na vlastnú osobnú autenticitu, dáva svetu nový dych. Už uskutočňovaním manas získavajú blížni liečivú perspektívu a klamstvo viac nedokážu zniesť. S posilnením buddhi v človeku vyžaruje do vonkajšieho sveta už taká veľká sila, že môže zmeniť celú obec a priaznivo ovplyvniť prírodu a poveternostné podmienky. Keď sa však brahman v človeku stane atman-om, vzniká celkom nový kultúrny predpoklad, ktorý dokáže zmeniť negatívne sily klamstva na pozitívne motívy. Vo svete môže vzniknúť nový základ postavený na konkrétnych ideáloch. Uskutočnenie vysokých a najvyšších právd smerom až do úplnej autenticity osobnosti pôsobí na vzkriesenie novej kultúry. Klamstvo vo svete sa stane definitívnou māyā, ilúziou. V tom najlepšom prípade je ešte slúžkou pre transfiguráciu vzkrieseného duševného potenciálu. Ale kde žije tento duševný potenciál? Existuje naozaj dostatočne vo víziách mnohých ľudí?

Praktické hľadiská pre uskutočnenie duchovného obsahu v zmysle manas, buddhi a atman

Múdry Sri Aurobindo pomenoval štyri veľké kritéria, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa rozvinul takzvaný supramentál alebo vyššia múdrosť, ktorá zatiaľ nebola u človeka založená, a týmito kritériami boli:

1. spirituálne vhodné spisy,

2. učiteľ, ktorý je autentický,

3. disciplína a výdrž,

4. správna kalkulácia času.

Každý, kto by chcel viesť svoju dušu pomocou spirituálneho obsahu k univerzálnej dimenzii, musí sa najprv rozhodnúť pre dostatočne platný a vhodný spirituálny obsah. Potom čo rezolútne v sebe prijme toto rozhodnutie, urobí najlepšie, keď sa obráti na učiteľa, ktorý je dostatočne založený v kapacite spirituality a poskytne mu vhodné korektúry, podnety, reflexie. Ašpirant by mal vstúpiť do úprimného a spoľahlivého pracovného zväzku s učiteľom. Učiteľ aj učiaci sa by mali sledovať rovnaký cieľ. Vo vzájomnej výmene sa rozvíjajú idey k ideálom a tie zase k praktickému, od polarít slobodnému vyžarovaniu.

Prijatím rozhodnutia o privádzaní idey do sociálnej schopnosti a praktického dôsledku, si cvičiaci celkom prirodzene stanovuje úlohu samoštúdia, ako aj štúdia vhodných, odborne súvisiacich, obsahových spisov. Spirituálnu literatúru však nečíta podľa informačného obsahu, ako sa to žiaľ často stáva v materialistickej dobe, ale číta ju oveľa viac tak, aby dôkladným spôsobom rozpoznal súvislosti a slová. Múdrosťou naplnené slová musia byť v duši cvičiaceho živo k dispozícií podobne ako profesijná odbornosť.

Každý deň, nezávisle od dovolenky alebo od materiálnych povinností, treba využiť v úsilí o nepolarizujúci, spirituálny obsah. Úsilie o najlepší pokrok stojí v strede ašpirantovho života. Semená, ktoré ako prvé zárodky pomaly dospievajú k poznaniu, musia byť každý deň nanovo zavlažované. Aj priveľa, aj primálo vody by im navodilo škody. Disciplína, ktorú cvičiaci vynakladá, pramení spravidla z prirodzenej potreby duševno-duchovného rozvoja, ktorý získava výraz v konkrétnom, obsahovom posilnení. Keď však cvičiaci stratí radosť alebo prirodzenú ambíciu dôsledného uskutočňovania idey, ktorá by chcela dozrieť k celkovému ideálu, musí sa spýtať, či nasleduje ilúziu väzby alebo či skutočne ostáva verný sám sebe a svojim rozhodnutiam. Spravidla existuje veľa väzieb ku svetu a k predstavám o symbióze s blížnymi, ktoré cvičiacemu kradnú výdrž na spirituálnej ceste.

Pre rozvoj od polarít slobodného a posilňujúceho duševného obsahu, ktorý stabilizuje vlastnú silu Ja a tiež obohacuje všetky vzťahové pomery navonok, potrebuje cvičiaci určitý čas. V rámci obdobia niekoľkých týždňov je možné viesť ideu do stupňa manas. Ak vývoj trvá viac rokov, je väčšinou primálo rozhodným a postráda disciplínu. Uskutočnenie vysokej idey až k sociabilite a k hlbokému rozvojovému potenciálu, až k takzvanému buddhi, trvá väčšinou dva až tri mesiace; uskutočnenie obsahu k atman-u väčšinou jeden až tri roky. V zásade vedie uskutočnenie vyššej idey k ideálu vždy k posilneniu vlastných síl osobnosti, k lepšiemu zdraviu a krajšiemu výzoru. Ďalej toto obsahové a duševné obohatenie sa vyžaruje z cvičiaceho mimoriadne budujúco a pozitívne na blížnych, ktorí sa, odhliadnuc od niektorých negatívnych vlastností a kompenzácií, tiež v živote usilujú o významový obsah. Zvláštnym a neznámym na tomto uskutočnení však je to, že sféra pôsobenia aktivity neostáva len v rámci viditeľných pozemských pomerov a vzťahov, ale vyžaruje navonok do kozmu a do duchovného sveta. Z neho vychádzajúc sa na svet vracajú neočakávané a nové prúdy síl a niektoré klamstvá už nie je možné viac zakrývať. Vznikajú náhle zmeny v osudom určených priebehoch smerom k prekvapivým, morálne priaznivým a estetickým javovým formám.

Bez duchovného rozvoja človeka nemôže vzniknúť premena a skutočný kultúrny pokrok v svetovom bytí.

²⁾Príkladom pre zvolený obsah môže byť čakra. Cvičiaci sa rozhodne k úplnému rozvoju srdcového centra. K nemu odporúča autor štúdium jeho knihy Bytostné tajomstvo duše (orig. Das Wesensgeheimnis der Seele), ako aj knihu Rudolfa Steinera: Ako sa dosahujú poznatky vyšších svetov. Za duševný obsah si zvolí vlastnosti, ktoré sú priradené srdcovému centru a pracuje disciplinovane, až kým sa tieto vlastnosti neuskutočnia ako vlastné hodnoty v jeho duši. ³⁾Bhagavad Gíta, kapitola 2, verš 72:

eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām antakāle ’pi brahma nirvāṇam ṛcchati

Preklad:
Toto je sídlo Brahmanu, o Ardžuna. Kto ho získa, viac sa nemýli. V ňom pevne založená, až ku koncu života, vchádza duša do Brahmanu. ⁴⁾Rozdiel medzi želaním, ktoré ostáva nekonkrétne a dobre mysleným duševným obsahom je dobre viditeľný vo videu Dialogfähigkeit im sozialen Prozess, Seminar mit Heinz Grill und Axel Kindermann, Teil 1 „Inhalt“ – prekl. Schopnosť dialógu v sociálnom procese, Seminár s Heinzom Grillom a Axelom Kindermannom, časť 1 „Obsah“ ⁵⁾Ľudia často hovoria o tom, že majú obsah, keďže pestujú šport alebo sa venujú záľubám, napríklad starostlivosti o zvieratá. Vonkajšie formy sa však nemajú zamieňať s duševným obsahom. Pretrvávajúce hodnoty sa rozvíjajú vtedy, keď cvičiaci číta spirituálne spisy a keď sa celou silou rozhodne pre stanovenie si cieľa v uskutočňovaní týchto možností. ⁶⁾ Obsah sa nesmie zamieňať s názorom. Keď ašpirant napríklad prostredníctvom štúdia a skúsenosťami rozpoznal rozdiely v tom, ako pôsobia zákony éterického tela vo vzťahu k fyzickému telu, zažíva ako pretrvávajúcu hodnotu telesnú slobodu, ktorú bude vyžarovať vo vzťahu k sebe samému, ako aj voči svojim blížnym. ⁷⁾Mohli by sme namietať, že tieto náčrty predstavujú istý druh úniku z ťaživej reality prítomnosti a mohli by sme si myslieť, že proti neprávostiam doby sa musí bojovať odporom. Rovnako odpor ako aj klamstvá doby sú ilúzie. Pokiaľ sa v duši jednotlivca nezrodí žiadna pretrvávajúca hodnota, javia sa boje vo vonkajšom svete ako bezúčelné. ⁸⁾Sféra pôsobenia ľudskej duše sa vždy rozprestiera na blížnych. Keď je pozitívna, pozdvihuje sa duševný rozvoj. Ak je však veľmi negatívna, čnie sa vrchol trojuholníka nadol a generuje materializmus.



Ľudská duša je v rámci svojho pozemského bytia zviazaná v rámci tejto možnosti, ktorú predstavuje štvornosť s vrcholom nahor a vrcholom nadol.