Pozor sekta – 1. časť

Zverejnené dňa 5. septembra 2025

Na úvod osobná poznámka

Pre tento rok som predpovedal najprudšie obvinenia zo sekty, a to v miere, v akej sa doposiaľ nikdy neobjavovali. Uwe Burka a Anneke Schamann rozposielajú antropozofickým kruhom 95-stranové listy, v ktorých mňa osobne označujú za vodcu sekty a prácu, ktorú robím, označujú ako nanajvýš opovrhnutiahodnú, sektársku a dokonca kriminálnu.

Ospravedlňovať sa kvôli týmto obvineniam sa mi nezdá zmysluplné, pretože ak chceme opísať prebiehajúci karikatúrny a bezvýznamný dialóg, musíme zohľadniť pozície. Keď niekto druhého označí ako sektu, označený človek nemá žiadnu možnosť obhájiť sa, lebo týmto označením je zbavený práv a navždy beznádejne odsúdený. Rovnako, ako sa žena nedokázala obhájiť, keď ju obvinili z bosoráctva, a buď musela zomrieť alebo musela priznať, že je bosorka, tak je obvinenie zo sekty v zásade postavené do bojovej roviny a obsahuje agresívny, človeka ničiaci a ponižujúci úmysel. V bežnom chápaní sú ľudia patriaci k sektám spoločensky neprijateľní, nesvojprávni a je zbytočné vôbec s nimi začínať nejakú diskusiu.

Preto každý pokus o vysvetlenie tvrdení Uweho Burku a Anneky Schamann zatiaľ stroskotal. Osobám, ktoré chceli viesť diskusiu a argumentovať, bolo povedané, že sú závislé, zaslepené a ich vnímanie je narušené. Dokonca aj psychiatrom, univerzitným profesorom a popredným podnikateľským poradcom, ktorí sa prihlásili a rozhodne sa bránili voči obvineniam, bolo povedané, že nedokážu posúdiť túto záležitosť, keďže voči mne prechovávajú sympatie a tak sú údajne aktívni v oblasti čiernej mágie.

V ďalších pracovných krokoch bude nasledovať odborné zaoberanie sa tým, ako a prečo vznikajú obvinenia zo sekty, aký majú význam, ako s nimi možno zaobchádzať a ktoré hlbšie duchovné štruktúry ich spôsobujú. Téma sekty takmer vždy obsahuje schémy závislosti alebo podozrenia zo závislosti a na opačnej strane fundamentalistické princípy, dve dualisticky komplementárne okolnosti, ktoré sa zničujúco stretávajú v nekonečných sporoch vedúcich k tým najhorším osobným obvineniam. Téma vo svojom hlbšom jadre nesie mimoriadne logické zákonitosti a pokiaľ je dostatočne pozorovaná, dá sa sledovať psychologickým a duchovno-vedeckým spôsobom.

Základné vysvetlenie pojmov

Slovo „sekta“ má pri bežnom hovorovom používaní vždy negatívnu konotáciu. Pochádza zo slova sequi – nasledovať. Ak niekto vstúpi do náboženského spoločenstva, môže svoju individualitu uplatňovať v zmysle duchovnej náuky, ktorá je vyučovaná v danej ustanovizni, a týmto spôsobom sa čoraz viac realizovať v zmysle morálneho zdokonaľovania, alebo sa môže nesprávne obetovať v mene princípov tohto spoločenstva a vzdať sa svojej individuálnej existencie. Určité sektárske správanie sa dá konštatovať aj vtedy, keď jednotlivec nerozvíja svoju vlastnú schopnosť úsudku, ale plne sa prispôsobuje názorom spoločenstva viery. Z tohto dôvodu možno v rámci náboženskej komunity hovoriť o sektárskych formách vtedy, keď sú viditeľné nepríjemné obrazy sebaobetovania siahajúce až k asociálnosti. Na opačnej strane je fundamentalistický až totalitný nátlak, ktorým je prostredníctvom uplatňovania moci, falošne využívanej charizmy alebo ekonomického ovplyvňovania ospravedlňovaná istá sektárska štruktúra. No vždy je to jednotlivec, ktorý inklinuje k jednostrannostiam a klamlivo uplatňovaným náboženským formám, a týmto spôsobom vykazuje sektársky spôsob správania sa. Starostlivé zaoberanie sa témami, rozvoj schopnosti úsudku, objektívne štúdium a jasné riadenie jednotlivých prác v spoločenstve vedie k poriadku a osamostatneniu sa na úrovni individuálneho života. Dobrá jógová ani duchovná škola nemôže existovať a byť úspešná, ak toleruje sektárske alebo totalitné štruktúry.

Keď človeku nadávame, že je členom sekty a keď ho osobne, bez konkrétneho alebo filozofického zdôvodnenia týmto spôsobom stigmatizujeme smrtiacim argumentom, pričom sa súčasne usilujeme o úplne vymazanie jeho individuality, jedná sa o násilný akt, ktorý už v minulosti neraz poznačil dejiny a ktorý sa môže zvrhnúť až na náboženské vojnu. Aby sme to ešte raz zhrnuli, existujú teda sektárske spôsoby správania, ktoré sa napríklad prejavujú klamlivým sebazrieknutím sa, stratou individuality, poslušnosťou, slepým podriadením sa alebo naopak náboženským uplatňovaním moci, totalitnými dogmami, elitárskymi nárokmi na pravdu, sugestívnou manipuláciou a utláčaním druhých. Sektárske spôsoby správania sa však nevyskytujú len v rámci náboženských komunít, nájdeme ich aj v spolkoch, politických stranách, obecných spoločenstvách, v rámci mládežníckych skupín, v združeniach dospelých, vo feministických spolkoch, len s tým rozdielom, že tieto nezvyknú byť označované pojmom „sekta“.

Z právneho hľadiska možno pojem „sekta“ použiť len vtedy, keď sa preukázateľne jedná o spoločenstvo s registrovanými členmi a keď sú v ňom dokázateľne prítomné nápadné, sociálne nepriateľské charakterové črty. Na to, aby mohol byť človek označený za člena sekty, nepostačuje vyznanie viery. Periodikum Die Süddeutsche Zeitung vo svojom článku o guruovi preto napríklad neoznačovalo mnou založenú jógu a celkové ostatné aktivity slovom „sekta“, ale hovorilo o „okolí“, keďže vedeli, že v rámci môjho spôsobu práce nie je vytvorené žiadne pevné spoločenstvo.^1) 1)K uvedenému článku zo Süddeutscher Zeitung pozri tiež článok: Umenie slobodnej spirituality – ako možno rozpoznať klamstvo – v nemeckom jazyku Právne je preto pojem sekta a takéto označovanie sporné, pokiaľ chýbajú základné črty formovania skupín a spoločenstiev. Listy Uweho Burku, Anneky Schamann a tiež média, ktoré oni dvaja pravdepodobne riadia, usilujú o preukázanie existencie spoločenstva, lebo ak jeho existenciu okoliu nedokážu vsugerovať, budú im chýbať argumenty. Tvrdia, že sekta ich údajne prenasleduje až do takej miery, že potrebujú policajnú ochranu. Skutočnosťou však je, že polícia musela vyhľadať ich adresu, keďže na nich čakala séria civilných sporov o náhradu škody a z tohto dôvodu sa pravdepodobne zatajovali. Sugestívna sila slova „sekta“ je desivá a veľká a len máloktorí zasiahnutí sa dokážu proti takémuto obvineniu racionálne brániť. No tí, ktorí počujú, že niekto je údajne v sekte, alebo stelesňuje sektu, takmer vždy upadnú do úzkosti.

Pojem, ktorý sa takmer vždy vyskytuje súčasne s označením za sektu, je pojem závislosti. Osoba, ktorá vstúpi do náboženského spoločenstva, je považovaná za závislú od vierovyznania, majstrov alebo guruov. Môže sa pritom jednať o finančnú, ekonomickú alebo čisto psychickú závislosť. Bližšie pozorovanie schém závislostí na psychologickej úrovni však vždy vykazuje iné obrazy než tie, ktoré sú chápané ako všeobecná spoločenská forma správania.

Zmysluplné duchovné školenie môže v zásade prebiehať len vtedy, ak sú prekonané všetky schémy závislostí, bez ohľadu na to, akého sú charakteru a ak sa prísne a disciplinovane riešia sektárske spôsoby správania prejavujúce sa falošnou dominanciou alebo podriadenosťou. Rozvoj človeka smerom k zrelosti, povedomiu, utváraniu nadzmyslového vnímania a celkovo k väčšiemu vlastnému potenciálu znesie zo všetkého najmenej sektárske správanie, sugescie, manipulácie, sebaponižovanie alebo falošné prejavy moci. Z tohto dôvodu môže duchovné školenie riadne prebiehať len vtedy, ak sú takéto rozličné závislé pomery úplne eliminované. Takisto s ním nie je zlúčiteľný stav, keď jeden smer viery napáda iné formy viery, snaží sa ich odsudzovať, poškodiť alebo si privlastňovať osobitne márnivé postavenie, ktoré mu v konečnom dôsledku sľubuje moc a výhody vo svete. Obvinenia zo strany antropozofov voči jóge, mojej osobe a celej spiritualite, ktorú som založil, znamená pre agresora úplné spätné naviazanie sa na fyzické telo a prerušenie akéhokoľvek duchovného vývoja. Kto z pozície zdanlivej spirituálnej prevahy iného človeka odsudzuje a uráža ho označovaním za sektu, pretrháva vlákno, ktoré jeho astrálne telo spája s hviezdami a svoje vedomie navracia do telesného vnútra.

Nasledujúca 2.časť bude venovaná príčinám obviňovania zo sekty.