Uverejnené dňa 23. novembra 2024
Autor: Heinz Grill
Okrem objasnenia príčin choroby je pre medicínsky prístup, ktorý od každého jednotlivca vyžaduje veľmi jasnú vlastnú aktivitu, vždy potrebný vývoj nového životného kroku. Pritom treba do úvahy vedome zobrať onú tragédiu, že práve choroba je tým, čo paralyzuje ľudské vedomie a vytvára ilúzie. Ona predstavuje akýsi kľúčový prístup. Na jednej strane môže byť pascou pre vznik ďalších ochorení, no na druhej strane sa môže stať bránou k zdraviu.
Zvolená aktivita vždy predstavuje výzvu. Každý vývoj si vyžaduje nie opakovanie starého, ale nasledujúcu prichádzajúcu cieľovú orientáciu. Choroba chce tajne pripraviť budúcnosť. Otázka rozvoja nových perspektív teda predstavuje akýsi nezvyčajný, hranice prekračujúci nárok na vedomie tak pre ošetrujúceho terapeuta, ako aj pre pacienta. Na jednej strane je to fascinujúce, na druhej strane je to odvážne a veľmi nezvyčajné.
Výrok: „Nie je možné, aby som v blízkej budúcnosti urobil nový krok, pretože ma bolí telo a nemám na to dostatočnú silu,“ sa zdá byť nevyhnutne daným a charakterizuje nešťastnú situáciu choroby. Telo a naň naviazané vedomie spočiatku nechcú prijať nový krok ako skutočný a nechcú sa vzdať predchádzajúcich návykov. Vyčerpanie, ktoré je cítiť hlboko v tele, nielenže vťahuje telo do nekonečných letargických pocitov, ale vždy berie do zajatia aj vedomie a postihnutý si len ťažko dokáže predstaviť cieľ, o ktorý by sa vytrvalo usiloval. Energiu pre seba chce získať oddychom alebo očakávaním vonkajšej pomoci. Predstava, že táto energia môže byť vytvorená prostredníctvom vedomej, myšlienkovo orientovanej činnosti, zvyčajne nie je daná. V tomto ohľade chýba poznanie a v konečnom dôsledku viera v nastávajúce a energiu generujúce myšlienky.
Vo fáze vyčerpania, ktorá sa často vyskytuje po infekciách, sa musí cvičiaci včas, s rozumom a starostlivosťou vzpriamiť a vykonávať počiatočné fyzické a iné pokojné, sústredené duševné činnosti. Hoci necíti žiadnu silu v končatinách, mal by urobiť 100 krokov, potom 200 krokov a naďalej zvyšovať fyzickú aktivitu. Dobré dýchanie bude veľmi nápomocné. Všeobecne platí, že dych, ako je známe z jógových praktík, ponúka dobrú pomoc pri počiatočnej energetizácii a poskytuje príležitosť na vybudovanie sily. V podstate to však nie je vonkajší dych, ale samotná myšlienka, ktorá ľuďom najlepšie dodáva energiu. Nedá sa povedať, že myšlienka silu dodáva priamo, pretože myšlienka je duchom, je formou, v ktorej sa napríklad rozhoduje pre činnosť. Každé rozhodnutie je založené na myšlienkovej aktivite. Napriek vyčerpaniu si cvičiaci zvolí určitú, rozumne zvolenú pohybovú aktivitu a napokon ju vykonáva podľa svojho predsavzatia. Konflikt s danými fyzickými podmienkami musí byť eliminovaný prostredníctvom disciplíny vedomého udržiavania rozhodnutia. Je to myšlienka, ktorá tajne robí rozhodnutie, a táto myšlienka je v skutočnosti vo svojom neviditeľnom duchu vlastným Ja.1) V ezoterických kruhoch, dokonca aj v jóge a v mnohých iných, veľmi povrchne zvolených náboženstvách, existuje množstvo foriem, ktoré sú veľmi zvodné a neproduktívne a v konečnom dôsledku umiestňujú telo do stredu. Jedným z týchto vzorcov je: „Musíš počúvať svoje telo!“ Táto formulácia je úplne kontraindikovaná, keď ste vyčerpaní. Existujú aj iné formulácie, ako napríklad „Nauč sa pustiť to!“ Ten, kto ustupuje týmto nezmyselným formuláciám, môže len s ťažkosťami dospieť k skutočnému pojmu Ja a jeho v myšlienkach obsiahnutému významu. Je preto vhodné, ak ten, kto na ceste uzdravenia rozvíja vlastnú aktivitu, nepreberá bezstarostne ezoterické rady alebo podobné praktiky, ktoré v konečnom dôsledku veľmi súvisia s telom.
Tento malý príklad ukazuje rozdiel medzi očakávaním, ktoré môže pacient žiadať od tretích strán alebo ktoré dúfa, že dosiahne počas obdobia odpočinku, a skutočnou vlastnou aktivitou. Bez ohľadu na fyzické podmienky si pacient začína vytvárať predstavu o nevyhnutnej aktivite. Využíva svoje myšlienkové schopnosti a stanovuje si cieľ. Jasným rozhodnutím dosiahnuť tento cieľ napriek fyzickým okolnostiam sa jeho tepelný organizmus a jeho vlastné Ja stávajú silnejšími. Práve v týchto krokoch prekonávania fyzických emócií a fáz zúfalstva spočíva rozhodujúci vývojový pokrok. Ja, ktoré tvorí duchovnú substanciu, nemôže byť silné bez týchto činností, ktoré presahujú hranice tela.
Tento príklad platí pre mnoho rôznych foriem vyčerpania. V ďalšom článku budú popísané ďalšie klinické obrazy a príklady vlastnej aktivity, ktoré je potrebné vykonávať.
Anmerkungen
⇑1 | V ezoterických kruhoch, dokonca aj v jóge a v mnohých iných, veľmi povrchne zvolených náboženstvách, existuje množstvo foriem, ktoré sú veľmi zvodné a neproduktívne a v konečnom dôsledku umiestňujú telo do stredu. Jedným z týchto vzorcov je: „Musíš počúvať svoje telo!“ Táto formulácia je úplne kontraindikovaná, keď ste vyčerpaní. Existujú aj iné formulácie, ako napríklad „Nauč sa pustiť to!“ Ten, kto ustupuje týmto nezmyselným formuláciám, môže len s ťažkosťami dospieť k skutočnému pojmu Ja a jeho v myšlienkach obsiahnutému významu. Je preto vhodné, ak ten, kto na ceste uzdravenia rozvíja vlastnú aktivitu, nepreberá bezstarostne ezoterické rady alebo podobné praktiky, ktoré v konečnom dôsledku veľmi súvisia s telom. |
---|