Najlepšia odpoveď imunity

Heinz Grill

Ako vzniká infekčná choroba?

Choroba, a obzvlášť infekčný zápal, vzniká vždy – keď použijeme pojem ezoterického druhu – na základe neporiadku v takzvanom astrálnom tele. Inými slovami sa dá táto výpoveď vyjadriť tak, že prirodzene fungujúca rovnováha vedomia a tela sa naruší. Vedomie človeka, ktoré sa konštituuje z nevedomých súčastí rôznych pocitov, impulzov, vášní, skrytých motívov a intuitívnych vôľových zámerov; a ďalej aj z vedomých predstáv, myslených životných cieľov a vnímateľných vzťahových pomerov, tvorí v súčte takzvané astrálne telo. Toto astrálne telo svojim pôvodom ukazuje na hviezdy, pretože všetky tie sily, čo vedome a nevedome cirkulujú v človeku hore a dolu, neprichádzajú primárne z tela, ale sú to tie sily, ktoré sa prebúdzajú z väčšej, obsiahlejšej, teda kozmickej a napokon v ďalšom priebehu z ľudskej kolektívnej sféry. Jednotlivec, ktorý zažíva pocit radosti z nejakého prírodného javu, by nedokázal vytvoriť tento pocit zo svojho vlastného tela, keby nebolo kozmu s jeho hrami síl ako sú radosť a žiaľ, sympatia a antipatia, pohybujúci dotyk a nehybná smrť.

Nástup zápalového procesu celkom prirodzeným spôsobom ohlasuje reakciu imunitného systému, ktorá vlastne vyjadruje, že organizmus sa bráni proti netolerovateľnej substancii, alebo aj proti neakceptovateľnému psychickému vplyvu. Prirodzená harmonická rovnováha medzi človekom a jeho okolím a dokonca medzi individuálnym bytím tela a kozmom je prerušená prostredníctvom cudzích vplyvov. S nástupom silnej faryngitídy (zápal hltana) vníma človek kontakt s okolím ako bolestivý a náročný. Je to ako blokáda, ktorá sa ukazuje prostredníctvom choroby.

Aké sú príčiny vzniku choroby? Keď napríklad v pracovnom tíme s dobre fungujúcimi vzťahmi jeden z pracovníkov začne klamať a tým získa osobné výhody na úkor celkového pracovného cieľa, naruší tým prirodzenú rovnováhu všetkých zúčastnených. Vznikajú tak nepríjemné napätia a tím sa stáva buď nepokojným, alebo oslabeným. Napätia sa prejavia v prvých kŕčovitých sťahoch, ktoré prostredníctvom nervového systému zasahujú až svalstvo a telo. Môžeme povedať: astrálne telo alebo pomery vedomia sú narušené. V dôsledku toho môžu napokon vzniknúť nahromadenia a zápalové procesy. Nevedome zasiahnutí spolupracovníci prejavujú obrannú reakciu voči psychickému vplyvu klamstva, keď nemajú žiadne vedomé poznanie. Napätiam s následnými zápalovými procesmi treba rozumieť ako prvej prirodzenej imunitnej odpovedi.

Ako pracuje imunitný systém?

Imunitný systém pracuje podľa nešpecifických obranných procesov, ktoré nastávajú na periférii alebo na slizniciach s opuchmi, začervenaniami, podráždeniami, eventuálne zvýšenými teplotami a napokon v dôsledku špecifickej obrany s T- a B-lymfocytami, ktoré po istom čase pripravia určitú formu tvorby protilátok. Pri tomto pozorovaní imunitných reakcií je zaujímavé, že spravidla dospejú veľmi rýchlo do kľudu, keď sa postihnutým pacientom podarí situáciu cudzej infiltrácie s klamstvom alebo falošnými netolerovateľnými vplyvmi odhaliť a objasniť. Existujú prípady, v ktorých niekto ležal 3 týždne s horúčkou a zápalovými procesmi a vyliečil sa hneď potom, ako boli objasnené hlavné klamstvá, podvody alebo nevedomo prevzaté urážky, ktoré priniesli neusporiadanosť s chorobou. Horúčka klesne a zápalové reakcie sa upokoja, keď prostredníctvom poznania viac nie sú účinné cudzie vplyvy pôsobiace na psychiku. Vedomie opäť získava vedenie nad nevedome reagujúcim telom.

Vírusy a baktérie sú nosnými zárodkami, ktoré sú prijaté alebo prichádzajú vo svojej opakujúcej sa, vplyv preberajúcej patológii, keď nastanú tieto narušenia astrálneho tela. Dnes sa však dáva zárodku alebo vírusu príliš silné oprávnenie a zabúda sa pritom, že sú to iba nepatrné nosné zárodky, ktoré transportujú netolerovateľný cudzí vplyv. Duchovne videné nie sú skutočným nepriateľom vírusy a baktérie, ale nemorálne konania, ktoré logicky spôsobujú človeku starosti.

Prečo vznikajú epidémie?

Zaiste by sa teraz mohol niekto opýtať, prečo v dejinách ľudstva vznikali rozsiahle epidémie s nepríjemnými baktériami a striedavo opäť vznikať budú. Patologický zárodok predsa najskôr bol ako začiatok celej reťaze a ťažko si predstaviť, že si ľudia svojím nemorálnym správaním hľadajú istý druh epidémie. Pri veľkých ochoreniach ako sú kiahne, žltá horúčka a mor infikovanie fakticky nie je prehliadnuteľné a napriek tomu nie je podstatou skutočného ochorenia. Ak by sme niektorú z predošlých epidémií mohli pozorovať duchovným spôsobom, dalo by sa zachytiť, že ľudia v tom čase mali potrebu istej schopnosti vzpriamenia sa, aby prostredníctvom nej dospeli k väčšej pravde a k pokroku, no to sa im vykonať nepodarilo a tak epidémii podľahli.

Rola vedomia pre silu imunity

K pochopeniu imunitného systému a suverénnej efektívnosti, ktorá pôsobí ponad nešpecifickú a špecifickú obranu, si vytvorme predstavu, že človek prirodzene zotrváva v prúde vývoja. Niekto napríklad stretne vysoko infekčného pacienta. Mal by sa rozhodnúť pre ochranu podľa predpisov hygienických nariadení a nesmel by s ním v žiadnom prípade prísť do kontaktu nechránený. Vedomie však môže práve uvoľniť tú silu, ktorá vytvára kontakt s nekontaktovaním sa a odstup s bezprostrednou blízkosťou. Prostredníctvom vedomia je možné prepojenie a dokonalá individuálna sloboda. Baktérie a vírusy môžu bezprostredne prúdiť v mierne zvlhčenom dýchanom vzduchu ako jemný jesenný dážď a okolie zasiahnuť rozličnými kvapôčkami. Vzpriamené vedomie, ktoré toho druhého vníma, sa samé zažíva v činnosti a bez strachu si túto tému vykomunikuje, a tak slizniciam daruje obrovskú silu, čím spôsobí, že cudzie vplyvy v nich nenájdu žiadnu živnú pôdu. Malé nešpecifické imunitné reakcie môžu prebehnúť, no bez horúčok a dodatočne sa môžu, ale nemusia vytvoriť protilátky. Vo svojej integrite ale telo zostáva úplne bez poškodenia a nemusí si prejsť ťažkými infekčnými reakciami. Najsuverénnejšia imunitná odpoveď preto nevzniká nevyhnutne silným fyzickým narušením, ale práve vďaka vyššej, dobre vedenej a jasnej psychickej a fyzickej výkonnosti. Základnou podmienkou pre túto suverénnu imunitnú odpoveď je však zdržanlivosť.¹⁾ Profesor Streeck našiel v Heinsbergu 15 osôb, ktoré si vybudovali protilátky proti korone, bez toho že by sa dalo hovoriť o infekcii. Štúdia a odvážna práca profesora Streecka ukazuje, ako rozdielne sa protilátky vyvíjajú. Niektorí si musia prejsť ťažkou infekciou, kým iní si ju ani nevšimnú a predsa získajú dostatočnú imunitu

Táto sila udržiavania vedomia vyžaduje zdravé procesy vnímania voči ľudskému náprotivku a okrem toho musí ten, kto sa v tom cvičí, v skutočnosti dobre poznať seba a iných. Dieťa by toto formovanie ešte nevedelo dosiahnuť, keďže ešte neovláda dostatočne myšlienkové procesy ani neovláda zrelé vnímanie a vedenie obsahov vnímania. Dospelému sa však táto dimenzia prejaví ako naliehavá výzva k solídnemu kontaktu s bdelosťou, k pozornosti, k obsahovému vysporiadaniu sa, k zachovaniu osobnej integrity toho druhého a zachovaniu vlastného etického centra.

Ako pôsobia opatrenia proti korone na zdravie?

Dnes sa pri korona tematike nastoľuje naliehavá otázka, či možno dôverovať národu, že vírus spracuje a či sa z procesu špecifickej a nešpecifickej obrany rozvinie dostatočná imunita alebo či je nevyhnutné chrániť človeka pred možným infikovaním. Pri ťažkých chorobách, ako napríklad vírusová infekcia poliomyelitídy by prevážili tendencie k dostatočným ochranným opatreniam, lebo choroba spôsobuje ťažké následné poškodenia. Ako je to ale pri korona infekcii, ktorá má za následok letalitu väčšinou len u osôb, ktoré boli už predtým choré a sú staršie?

Opatrenia karantény obmedzujú aktivitu vedomia a vedú, ako podávajú správy niektorí horolezci v Taliansku, k významnému fyzickému oslabeniu. Deti sedia pred televíziou a nesmú ísť von. Nemôžu robiť kotrmelce na lúke ani loziť po stromoch. Prízrak vírusu s hrozbou infikovania vytvára práve tie úzkosti, ktoré hýbu človeka smerom k nepekným činom. Pri vyjdení na ulicu sa človek musí obávať, že ho sused udá a to dokonca kvôli nezmyselnému strachu, lebo ako možno pri vychádzke osamote rozširovať vírus? Nie súdržnosť, vzájomnosť, vedomé vnímanie, rozhovory pre vyjasnenie a budovanie pomerov hodných človeka, ale spory a rastúca neprajnosť sa rozmáhajú medzi ľuďmi.

Následok týchto opatrení možno vnímať už v prvých náznakoch. Je to demencia, ktorá sa vyjadruje tým, že fyzické telo sa stáva slabším, všeobecné podmienky pre trávenie, dýchanie a vylučovanie sa redukujú a napokon nemožno dostatočne udržiavať psychickú silu pnutia v koncentrácií a pozornosti.²⁾ Z dôvodu drastického obmedzenia pohybu počas karantény vznikajú relatívne rozsiahle atrofické procesy v končatinách a svalstve. Ľudia prejdú za deň len niekoľko 100 metrov po dome, namiesto toho , aby robili riadne prechádzky. Atrofia má účinok na zaťaženie vylučovacích procesov prostredníctvom pečene. Depresie, ktoré vznikajú, tiež zaťažujú pečeň. Nedostatok pohybu ďalej naruší celkovú látkovú premenu, hodnoty tukov a cukrov v krvi sa zvyšujú. Celkovo vzniká situácia jemnej až strednej intoxikácie, keďže pečeň je preťažená a následkom toho sú predurčené k ďalšiemu ochoreniu napokon aj pľúca a srdce. Človek potrebuje farby, pohyb, vzduch pre dýchanie, potrebuje zmyslové vnemy, ktoré presahujú jeho štyri steny a najviac zo všetkého potrebuje ľudský proťajšok v obmieňajúcich sa variáciách. Páry sedia dnes v Taliansku už týždne v bytoch a osamotené osoby sa nezriedka vyjadrujú, že by radšej chceli zomrieť, keďže izoláciu zažívajú ako nedôstojnú a nehodnú života.

Ako ľahko môžu teraz vírusy a najrôznejšie iné zárodky zasiahnuť týchto ľudí, oslabených izoláciou pri najnepatrnejšej námahe? Prostredie slizníc a všeobecne podmienky orgánov s nedostatočnými výkonmi musí nevyhnutne vygenerovať aj z banálnej infekcie prepad k zápalu pľúc. Keď strachom hnaní ľudia hovoria o tom, že nasledujúca fáza korona epidémie bude ešte horšia ako tá prvá, vyjadrujú zrejme istý druh pravdy. Prehliadajú pritom ale nevyhnutnú príčinnosť, že neprirodzené podmienky, ktoré ľudia celé mesiace dodržiavajú, alebo s ktorými súhlasia, sú práve istou prípravou pre ďalšie infekcie s ťažkým priebehom. Potrebné by preto bolo pozdvihnutie vedomia a vzájomná väčšia zodpovednosť voči ostatným. Izolácia s vynúteným stiahnutím sa zo života neumožňuje v žiadnom prípade solídnu budúcu orientáciu.

Pre ďalší vznik ochorenia na demenciu sú najlepšou predispozíciou³⁾ Z donútenia sedia mnohé deti a dospelí kvôli karanténe viac pred televízormi a počítačmi. Je známe, že dlhé pozeranie na obrazovku podporuje demenciu. Súčasne vedú mnohé strachy, ktoré podnietila koronakríza k stavom vyčerpania. Základom oslabenia nervového systému je práve odkázanosť na digitálne systémy.  práve tie traumatizácie, ktoré vznikajú z týchto opatrení a deprimovanie, depresie a spochybňovania, ktoré človeka v izolácií nevyhnutné zahaľujú. Jednotlivec by sa mal veľmi solídne vysporiadavať s rôznymi fenoménmi prízraku koronavírusu a mal by mať odvahu postaviť sa zoči voči možnému nebezpečenstvu infekcie so solídnym vedomím.⁴⁾ Vedomé vystúpenie voči určitej veci chráni pred veľkým nebezpečenstvom. Možno sa k tomu oboznámiť s experimentom, ktorý urobil Pettenkofer.  Opatrenia totálnej izolácie bez možnosti vyjsť na čerstvý vzduch, bez športu a prirodzených stretnutí s ostatnými sa musia každému človeku, ktorý disponuje lekárskymi poznatkami, javiť ako absolútne kontraproduktívne. Ako si teraz možno vysvetliť, že tieto lekárske hlasy dnes tak podliehajú tomuto prízraku hroziaceho vírusu a následky, ktoré hrozia v oveľa väčšej miere, takmer opomínajú? Popri demencii a obnoveným infekčným chorobám hrozia obzvlášť psychické ochorenia a napokon nastúpia so skutočne vysokou incidenciou prejavy nových karcinómov.

Zodpovednosť za zaobchádzanie s infekčnými chorobami nesmú prevziať len úrady a štátna mašinéria, ale mali by byť dnes rozvíjané samostatne u každého jedného dospelého človeka. Čo by sa stalo, keby teraz mohol každý jeden občan preukázať skutočnú zodpovednosť a dôveroval by sile svojho vedomia, že sa nenakazí? V každom prípade disponuje vedomie vo svojej rozvinutej forme najlepšou a najsuverénnejšou silou imunitnej obrany, ktorá popri špecifickej a nešpecifickej obrane predstavuje istý druh tretej a tichej, nadradenej dimenzie.